Čierne Na Bielom

Magický antikvariátizmus (temné sklady Antikvariátu ČnB)

 

Šalomovci kedysi snívali o kamennej predajni. Sklad rástol, police sa podivne nafukovali a abeceda mala zrazu viac písmen, než Jakub poznal zo školy. Ak si myslíte, že áčkom sa to začína a písmenom zet končí, tak sa poriadne mýlite.

Nejeden zákazník sa priateľsky spýtal, či by mohol nazrieť do skladu a vybrať si knihy priamo z políc a nie z internetovej stránky. Prečo nie? Veď čo také by sa asi mohlo stať? A preto, niekedy v začiatkoch antikvariátu, o ktorom hovoríme, zopár ľudí naozaj mohlo nahliadnuť medzi police, poprechádzať sa, ohmatať či prelistovať si knižky.

Rýchlo sa však ukázali nečakané úskalia a podivná rozmarnosť priestorov. Jedného dňa tých pár návštevníkov, čo sa potulovalo v sklade, nie a nie vyjsť. Možno nevedia, čo je slušnosť, napadlo Jakubovi. Až keď sa zotmelo, vyšiel po schodoch do podkrovia, kde sklad sídli, a opatrne nakukol.

Dlhé chodby ako tunely bez svetla na konci. Začínal sa báť. Prechádzal jednotlivé sekcie, či tam nenájde niekoho zo stratených sedieť alebo postojačky čítať v kúte. Ale nikde nikoho.

Prezrel už všetko, zostávala len svetová beletria, pravda – najobšírnejšia kategória. Na začiatku si všimol knihu Borgesa, bola ledabolo postavená a práve sa zošmykla na plochu poličky. Kúsok ďalej Cortazár a po dvadsiatich minútach chôdze mu do očí padol Márquez. Kombinácia týchto mien juhoamerického magického realizmu mu naháňala strach. Zvláštny literárny kód ho varuje, zdalo sa mu. Šalom si s nepokojom uvedomoval i neskorú hodinu. Už odbila polnoc a ktovie, zákazníci sa možno inými chodbami dostali k východu.

Potom prišiel na koniec písmena zet. Musel si hrýzť hánky. Obzrel sa na dlhočiznú chodbu, ktorú mal za sebou, a následne sa opäť otočil do tmy. Hľadel na priestory, kde sa abeceda tiahne ďalej s menami autorov a kníh, ktoré nikto nemôže poznať.

„Haló!“ zakričal a slovo sa mu ešte chvíľu vracalo ozvenou. Kam až ho knižnica pustí? A hlavne, dovolí mu vrátiť sa? Pýtal sa sám seba a pomaly vkročil do tieňa nepoznaných písmen.

Čo videl a zažil, to by sám nevedel a možno ani nechcel opísať. Spoznal svoj antikvariát i jeho najhlbšiu podstatu a bolo mu umožnené vrátiť sa.

Keď sa zase vynoril niekde pri autoroch začínajúcich na posledné písmeno bežnej abecedy, našiel tam čakať ustarostených rodičov. „A čo stratení zákazníci?“ spýtal sa ich s nádejou. Oni len smutne pokrútili hlavami.

Spomenúť si, ako sa volali, nebolo v ich silách. Určite sa aj predstavili, no kto si pri zoznámení zapamätá meno? Človek si ledva pamätá svoje. Jeden návštevník prišiel vlakom a tá pani vo fialovej baretke autobusom. Najhoršie bolo, že prešli týždne a nikto tých ľudí nehľadal. Tak už to býva, najzvedavejší čitatelia sú samotári, ktorí rezignujú na bežný život a stratia sa v knihách alebo v labyrinte políc.

Keď sa dnes niekto opýta, či by mohol nakuknúť do skladu, Šalom ťažko skrýva zdesenie, iba čosi nezrozumiteľne zamietavo drkoce.

Autorkou ilustrácie je Barbora Kapraňová, študentka VŠVU.

Autorom text je Lukáš Cabala - z antikvariátu Čierne na bielom.

20.11.2018 | Lukáš Cabala | zobrazené : 37x
späť
Ďalšie informácie ...
top
vrch stránky© 2018 ČierneNaBielom | Váš online antikvariát