Tulák po knižkách

              SPACE00002018X11X31: Milióny rokov po veľkom tresku, niekde v čitateľskom vesmíre:

              Miniatúrny kozmický modul sa plavil antikvariátom. Jakub Šalom hľadel okrúhlym oknom na všetky tie vzdialené knihy a myslel na modrú planétu. Podľa obrazovky zabudovanej v prístrojovom pulte bolo zrejmé, že sa prúdu meteoritov vyhne a rozžeravený luster minie v bezpečnej vzdialenosti.

              Jakub si priniesol k oknu šálku čaju. Samozrejme bola uzavretá a tekutinu musel sať cez špeciálnu slamku, aby sa v beztiažovom stave nič nevylialo. Sedel, popíjal, a premýšľal o knihe, ktorú nedávno navštívil. Čas v nej plynul inak. Strávil tam sotva pár hodín, zatiaľ čo v príbehu ubehli celé roky. Tamojšie bytosti boli ľudia, ako to už na planétach čitateľského vesmíru býva. Lenže, aj na miestach, ktoré obýval obyčajný človek, sa knihonaut mohol dozvedieť mnohé nové veci a spoznať iné povahy alebo dokonca kultúry. Samozrejme len v prípade, ak si čitateľ vyberal knižky, po prečítaní ktorých mohol byť hrdý aj na vlastné poznanie a nie len na Vysoké Tatry.

              Jakub Šalom bol zberateľ príbehov. Pochopiteľne, neodkladal si ich fyzicky. Život zasvätil spoznávaniu nových a nových knižných planét. Nenechajte sa pomýliť, Šalom nie je zástanca plochej Zeme. Knihy v skutočnosti nie sú také ploché, ako by sa mohli zdať. Ani z ďaleka. Nie je náhoda, že pri otvorení pripomínajú akýsi trojrozmerný vejár.

Jakub sa roky plaví čitateľským vesmírom a ak sa raz rozhodne obrátiť modul späť k domovu, vie, že všetko bude v jeho očiach iné. Veď s každou ďalšou navštívenou, alebo, ako sa v knihonautskej hantírke hovorí, prečítanou planétou sa vnímanie pozemšťana mení. Niekedy len o milimeter, niekedy o celé centimetre, ale keď sa to všetko zráta, svet je zrazu úplne iné miesto. Veď skúste vedľa seba postaviť skutočného, knižným vesmírom ošľahaného čitateľa, a človeka, ktorý v živote neopustil vlastný príbeh. Ich pohľady na miesto, ktoré im ukážete, sa budú líšiť ako džungľa a púšť.

Modul sa blížil do súhvezdia Lietajúcej ryby. Jakub sedel nad otvoreným katalógom knižných planét a uvažoval, kde tentokrát zosadne. Za oknom sa v tlačiarenskej černi mihali rôznofarebné chrbty kníh. Jakub nad jedným lesklým  odmietavo mávol rukou. Následne zahriakol sám seba a nahlas si povedal:

„Nesúď planétu podľa povrchu.“

Keby to bolo možné, prečítal by i Proximu centauri.

Odvrátil pohľad od anotácii a ak by sme práve prelietali okolo, videl by sme jeho hlavu v okrúhlom okne zasnene pozerať na všetky neprečítané hviezdy. Je ich nekonečné množstvo. Ani nadzvukovou rýchlosťou sa za jeden ľudský život nedá navštíviť všetky knihy rozpínavého antikvariátu.

Jakub sa otočil na hologram svojej samoty. Niekoho mu pripomínala. Jemne, aby sa nezľakla, sa dotkol jej pleca. Trochu sa strhla.

„Tak, čo?“ spýtal sa jej.

Špičkou prsta nečujne ďobla do hrubého skla. Jakub prikývol.

„Smer planéta Tulák po hviezdach, v sústave Jacka Londona!“ ohlásil Jakub vesmírnemu modulu a na palubnom prístroji začali blikať stovky svetielok. Už o pár hodín pristane na mäkkých bielych stránkach a ponorí sa do stratosféry nového čitateľského zážitku.

Autorkou ilustrácie je Terézia Šuláková - kreslenie s láskou.

Autorom textu je Lukáš Cabala z antikvariátu Čierne na bielom.