Rozhovor so spisovateľkou Vandou Rozenbergovou na tému čítanie

Vanda, vitaj v historicky prvom rozhovore o čítaní a knižkách pre antikvariát Čierne na bielom. Začnime banálnou otázkou známou z každej druhej ankety. Aký ostrov by si si vzala do opustenej knihy? 

 

Do opustenej knihy by som si zobrala posteľ, nemusí byť moja vlastná,

tých mám niekoľko, môže byť akákoľvek. Posteľ je ostrov, aj teraz na nej píšem

a okolo plávajú moje zvršky, deti, knihy a zvieratá. Každé z nich si zaslúži byť v opustenej knihe lyrického typu.

 

Dobre, určite nie je na škodu mať po ruke posteľ, zvlášť v opustenej knihe. Spomenieš si na moment, keď si sa stala skutočnou čitateľkou? Kde to bolo a ktorá kniha ťa vtedy držala za ruku? 

 

Bolo to 12.11. 1979 v pobočke Okresnej knižnice v Prievidzi na ulici Janka Kráľa, knižka sa volala Veselé zvieratá. Spoznala by som ju podľa obalu. Potom už všetko do radu, naprieč žánrami, lebo nasledovali tuším Strmé cesty k Himalájam.

 

Musel to byť silný iniciačný moment, keď si pamätáš dátum. Zaujímavé, pozerám, že Veselé zvieratká sme v ponuke nikdy nemali. Buď je to rarita alebo je názov mierne pozmenený. Prejdime k ďalšej otázke. Predstav si Vandu, ktorá nikdy neprečítala žiadnu knihu a porovnaj ju s ozajstnou Vandou - čitateľkou. 

Rozumeli by ste si? Kým by si bola bez všetkých prečítaných kníh?

 

Bola to kniha, tvrdý obal, ruský autor, nie príliš hrubá s čiernobielou kresbou na obálke. 

Veľmi by ma lákalo poznať Vandu, ktorá nikdy neprečítala žiadnu knihu. Pokiaľ myseľ myslí,

niet sa čoho báť ani pri nečítaní :))

Iste by v tej čítania prostej žene horel duchovný oheň bohatý na zážitky, bola by pekná a slušná a vedela by uvariť aj z vody a oprať do biela v potočnej vode! Vanda čo nič nečítala má úžasnú pamäť a vie o každom dni svojho života podrobne porozprávať. (Naozaj som toho prečítala toľko?)

 

Áno, naozaj si toho toľko prečítala. Teda vlastne, ja neviem. Nejde o počty - ide o dobu tvojho čitateľstva. Ale k tomu sa ešte dostaneme...

Teraz ma zaujíma dôležitejšia vec. Keď sme pri tých počtoch, zvykneš si konzumáciu písmenkovej polievky zarátať ako prečítanú knihu?

Či už na Goodreads alebo v nejakej osobnej štatistike?

 

Naposledy som pismenkovú polievku jedla pri čítaní Veselých zvierat. Bez čítania sa nenajem, neviem prečo si niektorí myslia, že ide o zlozvyk a neprospieva tráveniu. Čo môže ktokoľvek vedieť o mojom trávení?

Písmenká som si na okraj taniera neukladala, plietli by sa mi do Veselých zvierat.

 

Jesť písmenkovú polievku a pri tom čítať, to je ako keby si čítala dve knihy naraz, zvláštne... Ak si z prečítaných kníh tvoríme akési pomyselné schody, kam podľa teba vedú? Do záhuby?

 

...joj, čo je opak záhuby? Tak tam vedú, k znovuzrodeniu! K istote, že zázraky sú denný chlieb a to aj v prípade, že čítam horor.  Vanda, kedy si prosím, čítala horor? Kladiem si otázku a odpovedám, že naposledy nejakého Kinga na vysokej.

 

Vo svete filmu sa často stáva, že nejaký film sa dočká remaku, keby to tak fungovaloaj v literatúre, ktorú klasiku by si chcela napísať nanovo? 

 

Môj remake smeruje k Odviate vetrom. Zásadnou premenou charakteru by prešiel Ashley. Nenarábala by som s ním v rukavičkách. Okrem Scarlett a Ashleyho si na nikoho z knihy nepamätám, nemožný Ashley mi prekryl aj hlavného srdcolámača. 

Na druhej strane je ten Ashley iste dobre vykreslená postava, keď do mňa vyryl takú brázdu!

 

Niektorí ľudia si myslia, že Odviate vetrom napísala Scarlett Johansson. Zatiaľ som nikde nepočul, že by to poprela, asi si myslí, že to vyšumí... 

Pracovala si v knižnici, je známe, že v knižnici niekedy zmizne nejaká knižka, stávalo sa, že zmizol aj návštevník? Teda, ak nie si viazaná mlčanlivosťou.  Ak o tom nemôžeš hovoriť, tak vymenuj tisíc svojich najobľúbenejších kníh.

 

Lukáš, tisíc mojich najobľúbenejších kníh zvykne raz za čas stáť na palete v Slovarte:)

Počas môjho pôsobenia v knižnici sa žiadny návštevník/čitateľ, nestratil. Občas sa vyparila knihovníčka - ja. Zháňala som čitateľov. Totiž, ľudia zabudli, že ešte existuje raj. Niekedy bezradne zastali pred knižničnou budovou, a ja som ich ochotne núkala, Vstúpte! Poďte! Toto je chrám.

Môj vzťah k tlačovinám je aj formálne silný... ak človek knihu ukradol, nezabolelo ma to tak, ako keď vyrezal strany. A odkladala som si lístočky, ktoré tam ľudia zabudli. Niektoré krásne, rovnako ako som si vystrihovala venovania z vyradených kníh.

 

Už nejaký ten týždeň si v Pittsburghu (Pennsylvania, USA). Natrafila si na nejaký

antikvariát? Kníhkupectvo? Knižnicu? A máš v pláne si vo svojom Pittsburghskom bývaní vytvoriť nejakú dočasnú domácu miniknižnicu?

 

Nablízku mám nádherný Bookstore, obrovský priestor s policami plnými kníh, pohovkami, kávou. Raz som sa tam nechala vyložiť, že nech po mňa prídu o dve hodiny, ale zabudli na mňa a prišli na to až večer, viete, že tu sa človek dostane kam chce, len autom, takže som tam strávila úplne celé popoludnie až do čiernej tmy. Kúpila som si knihy o významných ženách, o fyzike a o Davidovi Bowie. Na opačnej strane slova "nablízku" je Mars, to je obec, dedina, zapadákov. Nič s ničím tam neladí, na pomyselnom námestí stojí ošúchaná plastika lietajúceho taniera, ale verejná knižnica stojí hneď vedľa kostola a knižná búdka tiež. Áno, zobrala som si z nej knihu Blue Man a nevložila som do nej žiadnu. Ešte ich tu musím mať viac, aby som sa niektorej vzdala. Nikde som nenašla antikvariát, ale takmer v každom second hande je časť vyhradená knihám a second handov je tu požehnane.

 

To znie náhodou pekne. Severná Amerika by sa celá mohla volať Second Hand, veď na ceste z Mexika až po Aljašku ani  čerpacích staníc nestretneš toľko... Zvlášť, ak k nim priradíme antiques... alebo nebodaj garážové výpredaje a blšie trhy. Vráťme sa na záver k slovenským antikvariátom, Asi pred rokom si niekde spomenula svoju obľúbenú knižku Dievča z Fano (v slovenčine vydaná v roku 1970), od nemeckého autora menom Weisenborn Gunter. Napadnú ti ešte nejaká staré romány a novely, ktoré vyšli pred revolúciou a ty na ne nedáš dopustiť? 

 

Margaret Drabblova, Vodopád. Neviem či je spred roku 1989, ale tiež si na ňu silno spomínam. Boli sme na návšteve na Orave, mali sme tam aj spať. Nudila som sa, našla som u nich túto knihu. Do rána som ju prečítala a dovolili mi zobrať si ju. Ale nie som si istá rokom. Len si spomínam na tú zimnú noc, čítala som ju jedným dychom, zaplavovala ma riava pocitov. 

 

Vanda, vďaka za tvoje odpovede. Čo by si na záver odkázala čitateľom a zákazníkom antikvariátu Čierne na bielom?

 

Keď som si minulý týždeň vyberala knižku v knižnej búdke v obci Mars v Pennsylvanii,

zobrala som si tú najzodratejšiu, pekné staré scifi. A bola aj útla, ja na nejaké veľké čítanie

v angličtine nie som. Takej obchytanej knižke dôverujem, hoci všade môže číhať zrada: niekedy si v cukrárni vyberiem nový zákusok, sklamem laskonku a oľutujem to. Vďaka antikvariátu Čierne na bielom vlastním už dlho Vek rozumu, a z toho mám aj po rokoch radosť. 

Odkázala by som, že v náročných časoch minimalizmu si ešte stále môžeme namiesto nekúpených nových šiat a nohavíc kúpiť krásne a dobré staršie knižky.

 

 -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

* Vanda Rozenbergová je slovenská prozaička, ktorá ma na konte viacero výrazných kníh

   a niekoľko nominácií na prestížnu literárnu cenu Anasoft litera. V neposlednom rade je však i čitateľka

   a my sme radi, že sa podujala odpovedať na naše nevážne otázky (ktoré kládol Lukáš Cabala z Čierneho na bielom).

 --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------