ciernenabielom.sk

process
Knižné tričká a tašky

Zoznamy ...


Knihy, poštovné zdarma

Facebook Čierne na Bielom Instagram Čierne na Bielom



Rozhovor so spisovateľkou Michaelou Rosovou

19.02.2020


     

                                                                 

            

        Michaela Rosová (Foto Ina Malatinská)

 

       

        Na našu virtuálnu lavičku si sadla Miška Rosová, s ktorou sa nejaký čas poznám a preto si v rozhovore tykáme.  

 

 

Keď sa rozprávame o tom, čo práve čítame, oveľa nadšenejšie referuješ o Jesenskom a Timrave než o knižkách súčasných slovenských autorov. Čím to je? 

 

Je to tak? Nedávno som bola úplne nadšená z Letmého snehu! A Jesenského som skoro odložila nedočítaného, lebo ma zo začiatku nejako nechytil, to som ti hovorila. Ale asi máš pravdu. Ja neviem, možno je to len tým, že súčasnej čítam menej? Timrava je láska - oceňujem nejaké jej literárne kvality, ale ináč je to určite veľmi osobné.

 

A nie je Letmý sneh skôr výnimka, ktorá ti napadla ako prvá a zároveň jediná? 

Čím sa Timrava stala tvojou osobnou záležitosťou?  Je to autorka, ku ktorej si sa dostala ešte v škole, alebo si ju objavila neskôr?

 

Ešte som ti nedávno referovala o Krasojazdkyni od Uršuly Kovalyk. Koniec domrvený, ale ináč to nebolo zlé, o tom sme sa tiež bavili. Aj keď jasné, ľahko človek pocíti radosť, keď nemal najmenšie očakávania. Timravu si zo školy nepamätám, vtedy som asi slovenskú literatúru nečítala. Neviem. Osobná záležitosť, to znie strašne. Proste, v Timrave je kopa veľkých citov, ale schovávajú sa za veľmi strohou tvárou. Šetrí sa slovami. To mi je blízke.

 

Aké knižky si teda čítala v školských časoch? Čítalo sa u vás doma, mala si niekoho, kto v tebe prebudil záujem o knihy, alebo si si sama našla cestu?

 

My sme mali knižnicu, akých si asi videl milión - verneovky, J. M. Simmel a Ed McBain. Verneovky ma bavili. Mayovky som si požičiavala z mestskej. Školské časy sú široký pojem, najprv asi knižky o dievčatách a o koníkoch, potom Tolstoj. Z detských kníh som milovala Petra Pana v tom disneyovskom vydaní, aj ja som chcela mať štyri mená, ako Wendy Moira Angela Darlingová. To je ináč dosť zvláštny príbeh, keď sa nad tým zamyslíš. Už to, ako mu ona na začiatku prišíva ten tieň.

 

Bolo písanie samozrejmosťou tvojho detstva, alebo to prišlo neskôr? Chcela si byť J. M. Barrie či Lev Nikolajevič? 

 

Nevedela som, že nejaký J. M. Barrie existuje, mala som asi osem, pre mňa to bol proste Disney. Môžeme pátrať, ale naše detské uvažovanie nám už je v dospelosti príliš vzdialené, už neviem. Nedávno som videla svoje staré denníky, asi jedenásťročná som si tam poznačila, že spisovatelia veľa nezarábajú, a rozhodovala sa medzi maliarstvom a fyzikou. Potom som napísala detskú knižku a chcela ju zaniesť do vydavateľstva, ale zrazu mi došlo, že vydavateľstvo možno bude iba v Bratislave, a Bratislava mi pripadala vzdialená ako Jupiter, tak tento plán asi, ľudovo povedané, zakapal. Ale nič z toho si nepamätám, len z denníka som zistila...

 

Čakal by som, že keď ti Bratislava začne byť vzdialená ako Jupiter, tak začneš stavať vesmírnu raketu. 

Minulý rok ti vyšla už štvrtá knižka, nazvala si ju Tvoja izba. Literárni kritici si povahu rozprávačky spájali s tým, že si si knižku vydala sama, a mali za to, že potrebuješ mať veci pevne - ba až obsedantne - pod kontrolou. Je to tak? A máš už teraz v pláne si prípadnú ďalšiu knihu vydať sama?

 

Mať za to, to je podľa mňa česká konštrukcia, nie? Raketu som si samozrejme postavila, čaká v špajzi, keby sa situácia príliš zvrhla. To je omyl, kniha mala svojho vydavateľa a veci sa zmenili až na poslednú chvíľu. Okrem toho, aj Čumlivski ako grafik mal úplne voľnú ruku a Želinského ako redaktora som počúvla v drvivej väčšine prípadov, keď sme pracovali na texte. Knihu distribuuje Artforum. Viem, že veľa vecí neviem, bola som jedine rada, ak mi niekto poradil alebo pomohol. Je to zrozumiteľné? Odpovedá to na tvoju otázku? Slovenská kritika zase raz nemá nič lepšie na práci než vyvodzovať podobné závery.

 

Možno je to česká konštrukcia... Čo keby si nám povedala, prečo si to nemôžeš overiť telefonátom do jazykovej poradne? (To je vtipný príbeh.)

 

Ja ti poviem ešte vtipnejší. Včera som volala do jazykovednej poradne, občas potrebujem niečo overiť, a teraz som redigovala jeden text, kde korektorka niečo opravila - doplnila tam čiarku, ktorá tam podľa mňa nemala byť. Pani v poradni mi to potvrdila. Ale pretože mám korektorky v úcte, tak som sa ešte chcela uistiť, že sme si rozumeli, a tá pani - v našom Jazykovednom ústave, nekecám - mi hovorí: "Prdlajs! Stojte si za svojím, čiarku vyhoďte." Nie je to super? Prdlajs. Ja som bola od nadšenia celá bez seba.

 

Čiže si tam napriek všetkému zavolala znova? Každopádne, tú epizódu s jazykovou poradňou spomínaš v knižke Tvoja izba, keby to niekoho zaujímalo, tam to nájde. My ju v ponuke nemáme, keďže vyšla len nedávno a na antikvariát je príliš mladá. 


Trochu mi lezie na nervy, ako všetci automaticky zamieňajú fikciu za skutočnosť. Aj mama: ak môžeš jesť mäso u Vojtěcha, môžeš aj doma. Takto to predsa nefunguje. Do jazykovednej poradne som nejaký čas nevolala, potom som tam zasa začala volávať. Prekladám a redigujem, potrebujem občas poradiť.

 

Ako vyzerá tvoja dnešná knižnica a aké máš plány do budúcnosti? Chcela by si ju výrazne rozšíriť, alebo si postaviť tajnú knižnicu za posuvnou stenou?

 

Niečo mám v krabiciach, niečo v skrini. Knižnicu nemám, na to sa príliš často sťahujem.

 

Preto som dal doplňujúcu otázku o tvojej predstave knižnice. 

 

Ja mám sotva nejakú presnejšiu predstavu, ako bude vyzerať zajtrajšok, nieto ešte knižnice budúcnosti. Keby som uvažovala o nejakom budúcom bývaní, asi by to mal byť dom, mohla by tam byť vaňa a aspoň nejaká malá záhrada. Knihy dovtedy pretriedim a niekam sa určite zmestia.

 

Dobre, tak keby si mala obývačku s oknami do záhrady a na stene policu, na

chrbty akých kníh by si sa chcela pozerať, keď sa vonku zvečerí a zažneš si lampu? 

 

Vieš, to je ťažká otázka. To je ako spýtať sa človeka na jeho obľúbené knihy. Na to si pospomínam v rozhovore, v kontexte, že jasné, toto bolo super, ale nevymenujem na počkanie. Neviem. Ale ja mávam kníh po krk, vôbec mi neprekáža, že ich nemám stále na očiach. Pri posteli mi leží, čo mám práve rozčítané, ostatné je schované, krabice, skriňa, ako som hovorila, a mne to dosť vyhovuje.

 

Ako sa ti žije v Bratislave, ešte tam chvíľu vydržíš? 

 

Nechcem tu zostať, a rozhodne tu nechcem umrieť, ale sú tu miesta, ktoré sa mi páčia. Teraz v sobotu som prvýkrát bola na Zlatých pieskoch, tiež úplne super, v tomto ročnom období. Na brehu je tam o kontajner opretý obrovský obraz pláže s palmou. Metapláž. Možno je dobre, že to mesto nie je pekné na prvý pohľad. To človeka naučí.

 

 -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

* Michaela Rosová je slovenská prozaička pôvodom zo Senice. Na konte má už štyri knižky a s najnovšou novelou Tvoja izba (2019)

   bola nominovaná na prestížnu literárnu cenu Anasoft litera.  V minulosti získala nomináciu aj s novelou Dandy. Debutovala v roku

   2006 knihou Hlava nehlava, s ktorou predtým získala prémiu v súbehu Román. 

   Odpovedala nám na otázky, ktoré kládol Lukáš Cabala z Čierneho na bielom.

 

 --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 






Dobrodružstvá Jakuba Šaloma z antikvariátu I. (o magickom vzniku antikvariátu ČnB)

Dobrodružstvá Jakuba Šaloma z antikvariátu II. (o pôvode loga)

Dobrodružstvá Jakuba Šaloma z antikvariátu III. (príbeh z výkupov)

Magický antikvariátizmus (temné sklady Antikvariátu ČnB)

Do antikvariátu sa nechodí na istotu, do antikvariátu sa chodí loviť

Život v antikvariáte




▪ PODPORA

Neváhajte nás kontaktovať s akoukoľvek otázkou pomocou formulára alebo na telefónnom čísle:
+421 918 656 488

Antikvariát Čierne na Bielom
 

© 2024 ČIERNE NA BIELOM

web by niw.sk