Prístav kníh

                                                                                                           Prístav kníh

Keď bol Jakub Šalom malý chlapec, zašiel do miestnej knižnice a poprosil tetu knihovníčku, aby ho zaviedla do oddelenia rozprávok. Kráčala pred ním, v rukách zvierala akýsi zošit a jej podpätky klopkali o podlahu ako kopýtka jednorožca, ktorý zablúdil v budove.

              Prišli k veľkým dverám, pani vybrala starý železný kľúč a vopchala ho do zámky. Po otočení sa ozvalo cvaknutie. Predtým, než otvorila, pozrela na Jakuba a tajomne sa usmiala. Dvere ťahavo zavŕzgali a oči oslepilo ostré svetlo pobrežia. Jakub prekvapene cúvol. „Neboj sa,“ povedala knihovníčka a vyšla von. Ocitli sa v krajine, kde oblohu brázdilo horúce slnko i škriekajúce čajky. Zhlboka sa nadýchli slaného vzduchu rozháňaného príjemným vetrom, ktorý nadúval biele plachty v prístave.

              „Ale kde sú knihy?“, spýtal sa chlapec.

              „Chcel si ísť do oddelenia rozprávok, je tak?“ Jakub prikývol, no ničomu nerozumel.

              Priblížili sa k mólu, popri ktorom kotvili menšie lode. Kúsok ďalej sa prístav otváral a zátoka sa len mierne zaobľovala. Celá bola posiata obrovskými plachetnicami, na ktorých sa to hemžilo námorníkmi pripravujúcimi plavidlá na ďalšiu cestu.

              Okolo sa dvíhali skaliská a v diaľke sa črtal prieplav smerujúci na šíre more.  Na každej lodi sa beleli  veľké nápisy. Keď okolo nich prechádzali, Jakub ich začal nahlas čítať: krížnik Hans Christian Andersen, Astrid Lindgrenová so stožiarmi siahajúcimi až do mrakov, ako cukrík farebná fregata Lewis Carroll , vikingská veslica Selma Lagerlofová, dvojica štíhlych škunerov Wilhelm Grimm a Jacob Grimm, plachetnica J.M. Barrie, ktorej velil kapitán Hook, veľké podivné plavidlo, okolo ktorého poletovalo podivne veľa sov, s nápisom Rowlingová a mnoho iných...

              Na jednotlivých palubách sa medzi námorníkmi pohybovali zvláštne ľudské i zvieracie postavičky. Niektoré sa hádali, iné naháňali a ďalšie sa smiali v družných debatách. Pomedzi lode sa ticho kĺzala plť zbitá z kmeňov mladých stromov a na nej stál chlapec v slamenom klobúku. „    Hucklebery!“ priateľsky na neho skríkol černoch na móle.

              „Vybral si si?“ spýtala sa pani knihovníčka Jakuba.

              Chlapec sa bál, no zároveň nevedel odolať. Natiahol ruku a prstom ukázal na obrovskú plachetnicu, na ktorú práve vystupoval chlapík s drevenou nohou.

              „Hispaniola!?“ zhrozila sa knihovníčka. Naklonila sa so zmrašteným obočím k Jakubovi: „Dobre chlapče, hádam si už dosť veľký na tento príbeh. Pozorne ma počúvaj, na lodi sú dobrí a zlí, je na tebe, ku ktorým sa pridáš. Dobre si však pamätaj, počas plavby sa budeš volať Jim Hawkins. Je ti to jasné?“ spýtala sa a na hlavu mu narazila trojrohý klobúk. Jakub prikývol a neisto vyšiel po drevenom mostíku. 

              Niektorí čitatelia možno vedia, čo Jakub v koži Jima Hawkinsa prežil. Tí ostatní si Ostrov pokladov môžu prečítať neskôr.          

              Keď Hispaniola o mnoho dní zase spustila kotvy vo svojej domovskej knižnici, knihovníčka už trpezlivo čakala na móle. Jakub sa rozlúčil s námorníkmi a o sekundu bol dole. Zdal sa jej akýsi vyšší, ošľahaný vetrom a omytý slanými vlnami. Teraz pri nej stál vystretý a nebolo na ňom badať žiadnu neistotu.       

Prišli späť k ťažkým kovaným dverám a predtým, ako Jakub opustil budovu, pani knihovníčka sa k nemu naposledy sklonila: „Teraz už budeš vedieť, že knižnica je prístav kníh, ktoré ťa zavedú na miesta, o akých sa ti ani nesnívalo.“

____________________________________________________

víťazné práce k ukončenej súťaží pre ZŠ:

(vľavo víťazka v kategórii 2. stupeň Emília zo ZŠ Kajňa) 

(vpravo víťaz v kategórii 1. stupeň Jakub z 2.B. ZŠ - Nemocnica v Považskej Bystrici)

____________________________________________________