Dobrodružstvá Jakuba Šaloma z antikvariátu II. (o pôvode loga)

Jakub Šalom v istej chvíli začal pochybovať. Už si nebol vôbec istý, či si knihy vybral on alebo ony jeho. Štádium, kedy mohol povedať, že s tým môže hocikedy prestať, bolo dávno preč. Skúsil sa aj obzrieť, či by sa ešte nedalo vrátiť, ale nie, už bol priďaleko. Odišiel zo zamestnania, spálil mosty. Kone, ktoré roky tvorili súčasť jeho života, vypustil do voľnej prírody a všetky steny zakryl policami. Rodičov strhol so sebou a nebolo mu jasné, či je to šťastie alebo naopak.

Zo všetkých síl sa snažil udržať si aspoň frajerku. Naozaj sa snažil. Nie je známe, či by to bola ochotná potvrdiť, veď nie každá snaha je navonok viditeľná. Mala dlhé ryšavé vlasy a v tom čase bola študentkou malakológie. Láska k slimákom sa u nej prejavovala v podobe akejsi ležérnosti a vedomej pomalosti. Aj viečkam chvíľu trvalo, kým pri žmurknutí spadli na doraz.

V lete, ležiac pri Váhu ako Huckleberry s Tomom Sawyerom pri Mississippi, obaja oddychovali na maličkej piesočnatej pláži obklopenej morom kameňov a čítali si. Rovnako si čítavala na jeho posteli Umberta Eca a ku koncu i knihu Núdzový východ od Yatesa. Ako všetky názvy práve čítaných kníh, aj tento v sebe niesol akúsi symboliku. To isté platilo o Dostojevského Idiotovi, ktorého Šalom posledné dni vzťahu uprednostňoval pred ňou.

Jakub robil prípravy, spisoval celé zoznamy kníh a práca sa zdala nekonečná. Ona, ešte vždy s optimizmom, hľadela zo záplavy svojich hustých ryšavých vlasov a premýšľala, ako si skráti chvíľu, kým Jakub pracoval. Okrem toho sa blížili jeho narodeniny. V neďalekom obchode bola práve akcia na vypaľovačku do dreva, a tak sa rýchlo ocitla u Šaloma doma, kde ju jeho priateľka objavila. Našla si malú tenkú dosku a začala na ňu vypaľovať to, čo mala neustále pred očami. Knihy, knihy, knihy a Šaloma, ktorý ich neustále premiestňuje.

Obrázok mu darovala a ten sa onedlho stal logom antikvariátu, kde dodnes visí, aby pripomínal jeden začiatok a jeden koniec.

Keď naposledy odchádzala, mimo zvyku spravila prudký pohyb a zhodila fľaštičku svojho parfumu. Rozbil sa o dlažbu, tekutina zasiahla knihy nastavané na zemi. Jakub ešte mnoho mesiacov, vždy keď narazil na dvojdielny román Odviate vetrom, zacítil vôňu, ktorá bola opakom samoty.

Autorkou ilustrácie je Barbora Kapraňová, študentka VŠVU.

Autorom text je Lukáš Cabala - z antikvariátu Čierne na bielom.