Živá púšť

Román, ktorého názov je navonok protirečivý, vyjadruje vzťah obyvateľov malej dediny na okraji púšte k nekonečnému nepriateľskému priestranstvu, ktoré ich obklopuje, ale ktoré ich súčasne zachraňuje, keď príde obdobie sucha, potoky a pramene vyschnú a záhrady spustnú. Vtedy sa stanú kŕdle púštnych jarabíc a stáda gaziel jedinou obživou dedinčanov. Púšť má však svoje pravidlá, ktoré musí poznať každý, kto v nej chce prežiť. Muníf si zvolil za hrdinu svojho románu dedinského čudáka, poľovníka Assáfa. Assáf sa hlboko zžil s prírodou a vie, že zver nemožno beztresne vybíjať, lebo so zánikom života na púšti zanikne aj život tých, ktorí od nej závisia. Assáfovým príbehom autor rámcuje krátke poviedky o vzťahu človeka a zvieraťa a o protiklade medzi nespravodlivým svetom ľudí a spravodlivým a čistým svetom zvierat.