Žena v lastovičom hniezde

Poviedky tureckého spisovateľa sú vrúcnym vyznaním lásky k človeku, obdivu k prostým ľuďom práce a viery v krajšiu budúcnosť ľudstva.

Sait Faik vo svojich poviedkach nekladie dôraz na dej, ale na zachytenie nálad a duševných hnutí jednotlivca vo svete zloženom zo samých protikladov. Citlivo zaznamenáva kontrasty buržoázneho veľkomesta a ich zhubné pôsobenie na ľudskú psychiku. Ako prvý v tureckej literatúre sa zmocňuje témy osamelosti človeka medzi ľuďmi. Autor písal spontánne. Bral pero do ruky vtedy, keď čosi mimoriadne upútalo jeho pozornosť, keď ho vzrušilo stretnutie s nejakým človekom, keď chcel vyjadriť svoje pocity a nálady, či v šťastných chvíľach strávených v spoločnosti rybárov na mori, alebo v čase duševnej krízy, keď ho skľučovala osamelosť a pocit vlastnej neužitočnosti.