Žena

Zrelá Nieves uvažuje o živote a práci, konfrontuje svoj život samostatnej ženy naplnený prácou so „životom naivného dievčaťa" spred tridsiatich rokov, spútaného tradíciou a zaužívanými názormi, že v Španielsku je žena len „dievčaťom na všetko, a nie je jej dovolené to, čo mužom". Rozpráva o sebe, o svojich názoroch i pocitoch, o morálnych zásadách, v akých vychovali jej generáciu, o úžase, aký v nej vzbudzujú činy a výroky vlastných detí vysokoškolákov. I ona sama sa pokúša vzbúriť, vymaniť z pút zaužívaných konvencií a pokryteckej morálky, ale predsudky sú v nej zakorenené ešte hlboko a tak mnohé problémy nevie riešiť inak, iba kompromisom. Príbeh Nieves je úprimné, presvedčivé a nesentimentálne svedectvo o žene emancipovanej v práci, ale v súkromnom živote rozpoltenej, ktorej konanie podmieňuje cit.