Viktória

Láska - prastará téma a problém jestvujúci od počiatku sveta! Knut Hamsun, nositel Nobelovej ceny a popri Henrikovi Ibsenovi najväčší duch nórskej literatúry, jej vzdal náležitý hold práve v novele „Viktória". Je to romantický príbeh o krehkom cite mlynárskeho syna Janka k urodzenej slečne Viktórii, dcére upadajúceho vidieckeho šľachtica, o cite, ktorý sa dostáva do ostrého protikladu s dobovou morálkou a jej predsudkami. Jankovo básnické nadanie neznamená v tejto hierarchii hodnôt nič, spoločenská nerovnosť všetko. Bolestné zrážky so skutočnosťou zaháňajú plachého mládenca do samoty. V majestáte prírody nachádza jeho duša útechu, on je Jankovi zdrojom tvorivého zápalu. Lyrické opisy tajomných zvukov lesa, zurčiacej bystriny, plávajúcich oblakov i životodarnej sily zeme patria preto k najkrajším v novele. Len táto vznešená krása môže obstáť v boji s napredujúcou civilizáciou, čo povedľa pokroku prináša človeku aj nesmiernu materiálnu a duchovnú biedu. Je to tá istá rafinovaná civilizácia, ktorá vydvihne zopár vyvolencov na krídla moci, ostatných, menej šťastných, ešte dokonalejšie zotročí. Pravda, zmeny v hospodárskom a spoločenskom živote, ktoré prichádzajú s novými časmi, vo „Viktórii" iba vytušíme, ale ony sú práve tak jej pozadím, ako väčšiny Hamsunových diel. A víťazným protipólom tohto novodobého zla je v Hamsunovej tvorbe neskazený, prírodný človek s čistým srdcom - básnik Janko.