Tina

Herman Bang (1857—1912), jeden z najvýraznejších zjavov dánskej literatury na sklonku minulého storočia, pochádza zo starého slávneho rodu, ktorý po celé generácie dával krajine význačných mužov, dôstojníkov, štátnikov, lekárov. Aj on mal pokračovať v rodových tradíciách, vyštudovať práva a nastúpiť štátnickú dráhu, zvolil si však inú cestu: literatúru. Za svoju lásku k literatúre vďačí predovšetkým nežnej, cituplnej matke. Ona mu bola zároveň inšpirátorkou, jej postava žije v mnohých jeho dielach. Aj v románe Tina zaznievajú spomienky na matku, na šťastné detstvo, prežité na rodnom ostrove Alse, a na stratený domov, keď na krajinu doľahla vojna. Do rámca vojnových udalostí, odohrávajúcich sa r. 1864, Bang majstrovsky vkomponoval príbeh krehkej učiteľovej dcéry Tiny s jej nešťastnou láskou. Výbuchy diel sa miešajú s výbuchmi ľudskej vášne a zanechávajú po sebe iba spustošenie a smrť. Psychologickým ponorom do utrpenia svojich postáv — s pozadím ohnivých kulís — vytvoril Herman Bang román, ktorý je jedným z jeho najkrajších diel.