Tango s Panchom

Manuel Puig (nár. r.1932), dnes už známy argentínsky prozaik strednej generácie, sa radí k významným predstaviteľom modernej juhoamerickej prózy. Vo svojom rozsahovo skromnom, ale myšlienkovo zrelom diele obracia pozornosť na zobrazenie latinskoamerickej reality výrazne novátorskými formami. Autorov v poradí druhý román Tango s Panchom (1969), ktorý okrem domácich literárnych i čitateľských kruhov našiel zaslúženú odozvu aj v Európe, zachycuje z viacerých uhlov exotickú atmosféru pampy a argentínskeho vidieka s typickými charaktermi. Dejovú líniu tvoria rozmanité životné osudy, tragédie a ľúbostné romániky viacerých hrdinov, stelesňujúcich mladú generáciu krajiny. Ústredným motívom je parodický spracovaný pohľad do obdobia tridsiatych a štyridsiatych rokov nášho storočia s jeho konzumnými tendenciami, pokryteckou morálkou a falošnými spoločenskými konvenciami. Hoci Puig pristupuje k vyjadreniu skutočnosti s ironicko-satiric-kým podtónom, pranieruje a kritizuje, spôsob kresby charakterov prezrádza autorovo porozumenie, zhovievavosť a lásku k jednoduchým ľuďom, ktorí žijú, živoria a umierajú v tiesnivom ovzduší provinčného mestečka.
Aktuálnosť spoločenskej problematiky tohto sviežeho a príťažlivého dielka umocňuje svojrázny umelecký prístup využívajúci rôzne štylistické techniky a dôkladnú psychologickú analýzu medziľudských vzťahov.