Takzvaný súkromný život

Pred viac ako dvadsiatimi rokmi, keď som písal trilógiu Živí a mŕtvi, premyslel som si ešte jednu knihu — Z Lopatinových zápiskov — knihu o živote vojenského spravodajcu a o ľuďoch vojny videných jeho očami.
V rozpätí rokov 1957 až 1963 kapitoly tejto budúcej knihy som uverejnil jednotlivo, ale pritom boli navzájom spojené spoločným hrdinom malé novely (Pantelejev, Levašov, Inozemcev a Ryndin, Pricestovala žena). Potom som všetky tieto dielka spojil do jednej novely a nazval som ju Štyri kroky V deji tejto novely som pokračoval a zakončil som ho ešte dvoma novelami (Dvadsať dní bez vojny a Už sa nestretneme).
Tak vznikol román Takzvaný súkromný život pozostávajúci z troch noviel.
Tak ako v iných mojich vojnových románoch aj v tomto sú mená hrdinov vymyslené a vojenské útvary majú zmenené číselné označenie.
Prirodzene, že v románe o vojenskom spravodajcovi som spomenul veľa z toho, čo som videl na vlastné oči a čo si hneď všimnú tí čitatelia, ktorí čítali moje vojnové denníky.
Práve preto chcem zdôrazniť, že môj román nie je autobiografický. Jeho hlavný hrdina Vasilij Nikolajevič Lopatin, ktorý sa narodil koncom devätnásteho storočia, prežil Veľkú vlasteneckú vojnu a prekročil štyridsiatku, je príslušník inej generácie ako ja. Napokon, o akej generácii našej inteligencie sa v románe hovorí, je aj tak iste jasné z toho, komu som venoval toto svoje dielo.