Svedectvo o procese

Pred niekoľkými rokmi vyšlo jeho dielo „Úvahy o duševnej práci a bohatstve národa“. E. Friš o ňom napísal: „Toto dielo je triumfom komunistu bojovníka. Zrodilo sa tam, kde autor nielenže nemal k dispozícii literatúru, štatistiky, noviny, ale ani papier a ceruzku. Bol sám so svojimi myšlienkami. Cez nekonečné rady dní a nocí ich triedil a domýšľal, vždy znovu a znovu „škrtal“ a dopĺňal, aby ich napokon sformoval v súvislý systém a aby ich — snáď to bolo zo všetkého najťažšie — pevne uschoval v tej zložke mozgovej činnosti, ktorej hovoríme pamäť ... Ticho a nebadane, sa vo väzenskej cele odohráva dráma, v ktorej víťazí intelekt komunistu nad tými, pre ktorých každá myšlienka bola podozrivá a tvorivá sa rovnala zrade.“

Touto knihou a množstvom článkov i rozborov na ekonomické témy priniesol Eugen Lobl nielen významný príspevok k realizácii ekonomickej reformy našej spoločnosti, ale i množstvo podnetov na riešenie problémov doby a socializmu. A v samom centre jeho vášnivého záujmu je človek — neodlučiteľný subjekt i objekt vedy i každého spoločenského pohybu.

Otriasajúce a burcujúce „Svedectvo o procese“ nie je len obžalobou a výstrahou, ale tiež Loblovým „priznaním“ a vyznaním zmyslu ľudskej a človečej existencie a jej bojov.

Osudy autora Svedectva o procese sa vymykajú všetkým rámcom, aj takým nevšedným, aké len naše pohnuté storočie vedelo utvoriť.

Spočiatku — po štúdiách na Vysokej škole zahraničného obchodu vo Viedni, pridal sa ku komunistickým vysokoškolákom združeným okolo skupiny DAV. Už vtedy bol známy ako vášnivý a zanietený diskutér, v ktorom sa originálnym spôsobom spája rozlet fantázie s vedeckou erudíciou.

Emigrácia pred nacizmom zaviedla ho do Anglicka cez Poľsko a od oslobodenia republiky až do svojho zaistenia patril Eugen Lobl ako zástupca ministra zahraničného obchodu a ako člen predsedníctva národohospodárskej komisie k „ekonomickému mozgovému trustu strany“.