Spomienka z detstva Leonarda da Vinci

Vo svojom diele z r. 1910 sa Sigmund Freud pomocou psychoanalytickej metódy a na základe dostupných údajov pokúša pochopiť osobnosť a tvorbu Leonarda da Vinci. Jeho pohľad na detstvo renesančného génia a rekonštrukcia dramatického citového života umelca mu umožnili vysloviť zaujímavé hypotézy o zmenách a vývine jeho osobnosti v dospelosti, o záhade úsmevu Mony Lísy a iných obrazov, až po objasnenie vnútorného konfliktu umelca a vedca a neskorší odklon od umenia. Hĺbkou pohľadu na človeka a originálnymi závermi skúmania sa Freudova práca zásadne odlišuje od všetkých kníh, ktoré boli o Leonardovi napísané, a poskytuje mimoriadny čitateľský čitateľský zážitok.



...Aj keď nám psychoanalýza nevysvetlí, prečo sa stal Leonardo umelcom, aspoň nám umožní pochopiť prejavy a medze jeho umenia. Ak však iba jeden muž, ktorý prežil rovnaké detstvo ako Leonardo, mohol namaľovať obraz Mony Lisy a svätej Anny, pripravil svojim dielam taký smutný osud a stal sa takým vynikajúcim prírodovedcom, zdá sa, akoby sa predsa len kľúč k všetkým týmto výkonom, ale aj k jeho neúspechom, skrýval v detskej fantázii o supovi.