Smutné svitanie

Koniec 18. storočia je obdobie vlády Jozefa II., osvieteného panovníka, ktorý sa usiloval vniesť do zaostalého Uhorska nové prúdy, ktoré sa už osvedčili v západnej Európe. Pretože išlo najmä o zmeny v sociálnom rozvrstvení obyvateľstva, u šľachty vyvolával odpor. O to väčšie nádeje vzbudzovali v poddanských vrstvách. Ako si ich predstavovali sedliaci istej liptovskej dediny. To je vlastne obsah románu. Figurujú v ňom typy veľmi svojrázne a bystré, akým je napríklad Jano Lajčiak, panskí zapredanci Lepiš a Habarka, galéria uhorských šľachticov s ich chýrečnými zábavami, poľovačkami a schôdzkami a veľa menej významných postáv, z ktorých ženské typy charakterizuje autor veľmi expresívne najmä jazykovými prostriedkami.