Sľub

Dve priateľky, dva rozličné osudy. Alica, veterinárka, je šťastne vydatá, má dve deti, sučku Doru, prácu, ktorá ju teší a kopu snov. Ten najväčší z nich je cestovať a spoznávať iné krajiny, a práve preto s manželom plánujú cestu po Európe. Iveta, novinárka, je slobodná a bezdetná. Miluje svoju prácu, domček na kraji Bratislavy, psa Dána a výlety po Malých Karpatoch. K svojmu šťastiu chlapa ani dieťa nepotrebuje, ako s obľubou vravieva. Dve šťastné ženy. Cesty osudu sú však nevyspytateľné...

Ukážka z textu

„Vieš, keď má žena deti, uvažuje trocha inak... a bojí sa. Aspoň u mňa to tak funguje.“
„Akože čoho?“ nechápe Iva.
„Či sa im niečo nestane... či vážne neochorejú... prípadne, či neochoriem ja... Čo by potom s nimi bolo? Kto by sa o ne postaral? Život je nevyspytateľný a občas si myslím, že je na škodu, že neviem, čo ma čaká a neminie.“
„Toto robíš?“ Iva vyvalí oči.
„Čo ako?“ zneistie Alica.
„Veď ty sa, dievča, týraš! Nemôžeš sa takýmito vecami zaoberať, lebo sa zblázniš!“
„Neviem inak,“ prizná Alica. „Nebola som taká, ale... asi ma zmenili deti. Jasné, nestalo sa to zo dňa na deň, prichádzalo to postupne a po malých dávkach... no zrazu zisťujem, že mám zo všetkého strach. Bojím sa vážnych chorôb... a tiež sa bojím, že sa Matejovi cestou zo školy čosi stane... zrazí ho auto alebo...“
„To sa nedá ani počúvať!“ preruší ju rázne Iva. „Ak to majú na svedomí deti, ako vravíš, tak potom by sa všetky matky na celom svete postupne dopracovali k chronickému šialenstvu...“
„Veď možno som šialená,“ mykne plecom Alica... vzápätí urobí ksichtík. Iva sa rozosmeje.
„Chvalabohu, celkom nie.“