Sklené mesto

Protagonista románu Quinn bol kedysi mladý ambiciózny spisovateľ, ale po smrti manželky a malého syna sa rozhodol písať tajne, pod pseudonymom William Wilson, nenáročné detektívky len pre peniaze na živobytie. Smútok a postupné strácanie seba samého ústia u Quinna do myšlienky, že už ani nie je reálnym človekom. Náhodný nočný telefonát ho vtiahne do bizarného vyšetrovania: ako súkromné očko pozoruje šialeného vedca, ktorý na svoje pokusy použil svojho syna a ktorý sa po prepustení z liečenia objaví v meste. Hoci v románe nájdeme prvky tradičnej detektívky, Auster ich využíva nanajvýš inovatívnym spôsobom a s netradičným záverom.

ukážka:Bola noc. Ležal v posteli, fajčil cigaretu a počúval, ako na oblok udiera dážď. Ktovie, kedy prestane pršať a či sa mu ráno bude chcieť na dlhšiu prechádzku. Na vankúši pri ňom ležali chrbtom nahor roztvorené Cesty Marca Pola. Keďže dokončil najnovší román Williama Wilsona s dvojtýždňovým predstihom oproti pôvodnému plánu, akoby si teraz voľkal. Rozprávač - súkromný detektív Max Work -vyriešil zložitú sériu zločinov, pričom sa ocitol v mnohých nepríjemných situáciách a neraz iba o vlások unikol smrti. Quinn mal pocit, že- ho vypätie síl, ktoré Work podstupuje, unavuje. Za dlhé roky sa mu Work stal veľmi blízkym. Kým William Wilson ostával abstraktnou postavou, Work čoraz väčšmi pred ním ožíval. Z trojice identít, ktoré si Quinn osvojil, Wilson do istej miery vystupoval ako bruchovravec. Quinn bol nemá figurína a zmysel celému výstupu poskytoval až Workov animovaný hlas.