Serenáda na trúbke

Keď vyšiel roku 1969 v Bukurešti román Sänziany Popovej Serenáda na trúbke, vyvolal živý ohlas. Autorka (nar. 1939) nebola vtedy celkom neznáma. Debutovala knihou poviedok Nikdy ta neopustí (Nu te lasa niciodatä — 1966) a odvtedy sa jej meno pravidelne zjavovalo na stránkach rumunských literárnych časopisov. Za svoju knižku získala veľké ocenenie: cenu Zväzu rumunských spisovateľov za rok 1969 v kategórii mladých autorov. Román ešte v ten istý rok preložili do ruštiny a vydali v ZSSR. Kto chytí do rúk knižku Sänziany Popovej, okrídli svoju fantáziu. Sadne si s pätnásťročnou hrdinkou na hojdačku a vznesie sa vysoko ponad ostré strechy a nechá hlboko pod sebou Kamenný dom, v ktorom bijú kamenné srdcia. A potom si osedlá čarovného tátoša s rubínovými podkovami a vykoná púť po neznámych končinách a prežíva spolu s hrdinkou najrozmanitejšie príbehy.
Je to knižka mladosti a nespútanej fantázie. Je oslavou čistej lásky, ľudskej solidarity a dôvery, ale i neúprosnou kritikou pokrytectva, sebectva a falše. Autorka veľmi často narába technikou surrealistickej montáže. V zázračnej symbióze sa tu prelína prítomnosť s minulosťou, reálny svet s fantáziou. S náročnosťou ambicióznej rozprávačky využíva bohatstvo metaforického jazyka a farebnosť živej súčasnej reči mladých ľudí.