Šéfovia

Znova nasadol do auta, zdvihol mikrofón a stisol
gombík vysielania. „Haló, veliteľstvo polície
v Delane? Veliteľstvo polície v Delane, počujete ma?
Počuje ma niekto?" Pustil gombík. Z reproduktora
nezaznievalo nič iné iba praskanie. Skúsil to znova
s rovnakým výsledkom. „Kašlem na to," uľavil si
nahlas. „Ani mi na um nezíde ďalej čakať."
Naštartoval auto a pomaly schádzal po ceste.
Doparoma, možno sa mu pokúšali zavolať už dávno.
Neboli by tam tak dlho, keby voľačo nenašli.
Doviezol sa k rázcestiu a zbadal dom, útulný
a príjemný, so svetlom v obývačke. Nechal auto
dôjsť na neutrál a pred domom zastavil. Vystúpil
a nazrel cez okno do obývačky. V kozube horel
oheň aj stojacia lampa pri kresle svietila, ale
zdalo sa, že dom je prázdny. Zbadal, že auto FBI
neparkuje pred domom, a dovtípil sa, že všetci budú
vzadu. Obchádzal dom.
Obišiel druhý roh a zmeravel. Tucker s oboma
agentmi FBI stáli desať-dvanásť metrov za domom
po členky v kudzu a pozerali na čosi, čo mali pri
nohách. Lišiak Funderburke rýchlo a nečujne
kráčal k nim a nabíjal brokovnicu so spílenými
hlavňami. Howell začul šťuknutie, ako hlavne
zapadli na miesto. Traja muži na úbočí sa pri tom
zvuku obrátili. Howell si uvedomil, čo sa vzápätí
stane.