Šalviový vŕšok

Preložené z ruského prekladu Šaľfejnaja gora. Originálny názov diela v litovčine je Šalavijų kalnas.

S hlavným hrdinom románu sochárom Kunasom Daujotasom sa stretávame vo chvíľach jeho hlbokej tvorivej krízy. Pochybnosti o vlastnom životnom poslaní, obavy, že nebude schopný preniesť do kameňa svoje predstavy a myšlienky, spôsobia, že sochárčinu "zavesí na klinec" a pracuje ako elektrikár, inokedy ako opravár chladničiek či technik. Pre jeho vnútornú rozháranosť ho opúšťa aj milovaná i milujúca žena Monika.
Kunasov život ovplyvnili jeho traja otcovia. Krstný otec Severinas Mažvydas, tulák, rojko, kováč, ktorý vedel ukuť všetko na svete - slovo, pieseň, či legendu - je vstupným aj záverečným akordom románu. Kunasov otčim Erčius Dulve, Mažvydasov protipól, pre svoj prepiaty zmysel pre povinnosť a zodpovednosť udusí v sebe takmer všetok cit a zostane mu iba schopnosť trpieť. Svoje stopy zanechal na Kunasovi i jeho pokrvný otec Marcelius Daujotas. Kunasov život osciluje aj medzi tromi ženami: matkou Klementínou, ktorá sa usilovala zo svojho syna vychovať "dobrého človeka, čo by ani muche neublížil", a napokon z neho vyrástol človek nesmierne zraniteľný a zraňovaný životom. Vo chvíľach duševnej depresie a tvorivých múk je Kunasovi oporou mladučká Gelmína, "ani nie žena, ale číra nežnosť", ako sa o nej vyjadruje drsný Erčius Dulve. Monika, Kunasova žena, s ňou začne bojovať o svoju lásku a za dramatických okolností - po požiari v Gajluve - sa ku Kunasovi vracia.
Pamätník slávy, dielo, ktoré Kunas napokon s vrcholným vypätím síl dokončí, stáva sa nielen symbolom smútku a oslavy tých, ktorí padli za slobodu, ale najmä oslavným hymnom životu a všetkému krásnemu, čo sa ešte len, i keď s veľkou trýzňou, rodí...