Romanca o ehylte

Po Hudbe pre vesmíranov (1982) prichádza mladý básnik a prozaik Ján Fekete hneď s druhou svojou knihou z oblasti science-fiction - so zbierkou poviedok s trochu nezvyčajným, no dráždivo znejúcim názvom Romanca o ehylte.
Dobrá polovica z 21 vedeckopoetických a technickofantastických poviedok knihy odohráva sa na našej starej Zemi kedysi v treťom tisícročí. No autor zájde s Pozemšťanmi aj na mnohé iné známe i neznáme planéty - na Pluto, Luménu, Tastu, na súhvezdie Motýľa a Planétu jednorukých, na Xualu a Epsylon Eridanu, na Mars a Titan, ba aj na kométu, letiacu hlbinami vesmíru. Takmer všade žijú ľudské bytosti alebo sa ta dostali ľudia, naši potomkovia. A všade bojujú o nové objavy, a či len o holé zachovanie človečenského rodu.
Ján Fekete nepochybne dostáva našu domácu science-fiction svojou ROMANCOU O EHYLTE na nový, vyšší, umeleky dozretý vrchol. Nie je to už len naivná fantastika, pohrávajúca sa žonglérsky s neohraničenými možnosťami technického pokroku. Je to už - v jeho technicky presvedčivých a s psychologickou hľbkou podaných víziach - nová skutočnosť možného. Sú to pribehy, ktoré sa ešte nestali, ale ktoré sa raz naozaj možu stať. Pribehy, ktoré nejednému informovanejšiemu milovníkovi technickofantastických próz pripomenú svojou vyváženou epickou skratkou, hlbokou filozofickou myšlienkou a vzrušeným, baladickým ladenim jedného z majstrov svetovej science-fiction - Raya Bradburyho.