Posledné štyri istoty

(Ľavá ruka boha 2) V druhom diele trilógie Paula Hoffmana trpí hlavný hrdina Thomas Cale pocitom roztrpčenia po tom, čo ho zradila láska jeho života, a zahráva sa s čoraz lákavejšou predstavou vyhladenia ľudstva.
V sprievode majstra Bosca sa vracia do útulku, kde už nie je chovancom, ale obávaným a uctievaným stelesnením Božieho hnevu. Bosco mu vysvetľuje, že ľudský rod je skrz-naskrz prehnitý, a preto ho treba zničiť a pripraviť svet na príchod dokonalejšej bytosti. No najskôr treba poraziť odporcov a uchvátiť moc v srdci cirkvi spasiteľov.
Cesty Caleových priateľov sa rozchádzajú. Kleist sa stáva členom zvláštneho horského klanu zbabelých zlodejov. IdrisPukke odchádza do Španielskeho Leedsu, kde našli útočisko zvyšky rozprášených Materazziovcov. Henri Zahmlievač sa ako jediný rozhodne vyhľadať Calea a zapojí sa do boja proti kacírom. Henri priateľa presviedča, že stále má dôvod žiť. Podarí sa mu to skôr, než bude neskoro?

Z anglického originálu The Last Four Things (Penguin Group, Londýn 2011) preložil Michal Jedinák.

Ukážka z textu

Stál pred dvestodevätnástimi biednymi zatratencami, v ktorých sa miešali hnev, sebaľútosť, strach, beznádej, žiaľ, nenávisť, strata, láska a mnohé iné pocity. Vyžíval sa v pohľade na toľkých bezmocných spasiteľov a napriek tomu, že v jeho vyhlásení znela pýcha, ich životy boli v tej chvíli naozaj v jeho moci. Kto by mu zazlieval trochu nafúkanosti? Komu by sa nepáčila predstava, že ich môže vychovávať ako žiakov? Nemusel si lámať hlavu, či je spravodlivý, veľkorysý, alebo láskavý. Títo muži boli podľa cirkevných zákonov mŕtvi, poprava bola už len drobnou technickou záležitosťou. Mohol s nimi naložiť, ako uzná za vhodné, no nebažil po pomste – iba vycítil príležitosť ukojiť svoju zvedavosť. Ako by ste sa zachovali na jeho mieste?
„Prinútim vás vykonať veľa vecí, ktoré ste dosiaľ nerobili. Ak neposlúchnete, trest vás neminie. Ak prejavíte tichý vzdor, trest vás neminie. Ak budete reptať, trest vás neminie. Ak zlyháte, trest vás neminie. A trestu neuniknete ani vtedy, keď po ňom zatúžim z číreho rozmaru. Vyhnete sa mu jediným spôsobom: keď sa nenaučíte myslieť samostatne. Inak sa vrátite na toto nádvorie a okamžite vás