Posledná básnikova láska (Theokrit)

„Posledná básnikova láska je román o veľkom gréckom básnikovi Theokritovi. Skutočnej slávy sa Theokritovi, ktorý bol dlho takmer zabudnutý, dostalo až potom, keď ho, dávno nebohého, nazval svojím učiteľom veľký rímsky básnik Vergilius," píše Rajevskij v autorskom predslove k ruskému vydaniu románu. A ďalej priznáva, že pri vykresľovaní osudov antického básnika sa mohol riadiť len fantáziou - je to však fantázia, opierajúca sa o hlbokú znalosť antického prostredia a antickej civilizácie. Dej románu sa odohráva v 3. storočí pred naším letopočtom, keď starnúci Theokritos na pozvanie svojho obdivovateľa prichádza z Alexandrie, kde žil na kráľovskom dvore u svojho patróna kráľa Ptolemaia, do Lampsaku. Tu sa na slávnostnej hostine usporiadanej na jeho počesť zoznamuje nielen s miestnou smotánkou - filozofmi, hercami - ale aj s mladučkou, krásnou hetérou Myrtillou, ktorá hlboko zasiahne do jeho života. Na pozadí tohto ľúbostného vzťahu básnik pútavo vykresľuje pre nás málo známy obraz starého Grécka s jeho kultúrou, architektúrou, spoločenskými vzťahmi, zvykmi a prírodou.