Pena dní, Jeseň v Pekingu

Čierne na bielom (Lukáš) odporúča: Vian je známy surealista a autor patafyzických próz. Jeseň v Pekingu sa neodohráva na jeseň a neodohráva sa ani v Pekingu. V knihe je množstvo podivných, absurdných scén ako napríklad tá, kde archeológovia rozbíjajú nájdené staré nádoby - aby sa lepšie vošli do batožiny.. :)

Román Jeseň v Pekingu je o tom, ako uprostred púšte Angel zúfalo miluje Skalku a Skalka je pohltená milovaním s Anetom. Tiež o tom, na koľ kých husiach stojí modlitba a ako sa pustovník uprostred púšte nezaobíde bez ružovej černošky. Dozvieme sa, prečo sa neoddá liečiť stoličku a prečo sú archeologickými nálezmi zásadne len črepiny. Naučíme sa tiež, ako sa uprostred púšte stavia železnica aj lietadlo, čo sú to ňavky a čo nie sú glény. Je teda prečo čítať. Uprostred púšte. Vianova kreativita je úzko spojená s jeho vedomím absurdity sveta. Neúprosné zákonitos ti sveta ponajprv básnicky eufemizuje a preko náva odviazanou fantáziou, postupne však svoje postavy konfrontuje s krutou logikou života. Tak sa roztopašné rozprávanie, v ktorom je všetko oslobodzujúco možné, mení na znepokojujúcu grotesku o tom, ako zlyhávajú všetky nádeje na šťastie, či už ich človek vkladá do techniky, vedy, viery alebo iného človeka.