Pavučina

Román „Pavučina“ je vlastne pokračovaním prvého autorovho románu, ktorý vyšiel pod názvom „Stroje sa pohly“. Ale pokračovaním iba v tom smysle, že triedny boj, ktorý sa v prvom románe rozpútal na dedine, prenáša sa tu do mesta a osoby, ktoré v prvom románe prichádzaly len podľa mena, ako starý Hron, stávajú sa tu ústrednými figurkami, ku ktorým sa priraďujú zčiastky aj figurky z prvého románu, ale hlavne nové postavy z malého mesta, v ktorom sa už vo formách omnoho jasnejších a vypuklejších vedie pôvodne iba začínajúci a hmlistý triedny hoj, vrcholiaci v demonštrácii nezamestnaných. "Pavučina“ tak dejom, ako aj vznikom (písané v r. 1934), je vlastne románom historickým. Načiera do reálnych dejov r. 1932, keď po celom Slovensku strašila mátoha nezamestnanosti. Mátoha, pravda, len v predstavách inteligencie a buržoázie, ktorá ako keby nevedela alebo nechcela pochopiť význam pochodov hladujúcich dedín a miest. Ale bolo to nejasné, holo to hmlisté, bola to „pavučina“ malomestského života malomeštiakov a inteligentov, ktorou sa násilne prebíjal svet robotníkov, dožadujúcich sa svojich práv. Jasne a určite, nadväzujúc na svetodejné udalosti ruskej revolúcie.