Odsúdenie Paganíniho

Svojím románom „Odsúdenie Paganiniho" kráča Anatolij Vinogradov v stopách veľkých ruských realistov. Pravdivým, no pritom bohatým umeleckým stvárnením osudov Paganiniho, tejto veľkej postavy európskeho umenia, podáva plastický obraz nielan svojho hrdinu, ale celej vtedajšej spoločnosti. Zoznamuje nás s jednou z najpohnutejších epoch histórie — s epochou napoleonských vojen, s epochou, keď Habsburgmi utláčané a francúzskou buržoáznou revolúciou povzbudené národy začínajú dvíhať hlavy, vidia spočiatku v Napoleonovi symbol slobody, no sklamané jeho ctibažnosťou a 'nenásytnosťou, sa od neho odvracajú.

Z takéhoto širokého rámca kultúrnych a politických udalostí koncom 18. a začiatkom 19. storočia vystupuje teda postava
"na geniálnosť odsúdeného a pre svoj talent prekliateho Paganiniho".

Celý život tohto zázračného huslistu je popretkávaný náznakom čohosi tragického, smutného. Nie div, že Paganiniho súčasníci videli v ňom typ démonicky-romantického hudobníka.

Tajomný a excentrický spôsob jeho života bol podnetom k tomu, že sa o ňom rozprávali najfantastickejšie legendy. No dobradružnosť týchto legiend ďaleko prekonáva skutočná história života tohto obdivovaného, obľúbeného, no tým viac ohováraného a zaznávaného umelca. Vrodený cit pre spravodlivosť ho postavil do radov talianskych vlastencov karbonárov. Ako každý veľký duch, ani on sa nevedel pokoriť despotickému tmárstvu a radšej sa do konca života vystavoval rafinovaným úkladom a tvrdošijnému prenasledovaniu.

Paganiniho dobrodružný život spestruje niekoľko romantických lások. Azda najosudnejším bolo preňho stretnutie so speváčkou Antóniou Bianchi, ktorá sa stala matkou jeho jediného syna. Malý Achillo znamená pre Paganiniho stelesnenie lepšej, krajšej budúcnosti, pre neho dokáže viesť boj až do svojho tragického konca.