Núdzové priznanie

V centre románu stoja predovšetkým ženy, ktoré sa chcú výrazne emancipovať, spoločensky aj odborne uplatniť: lekárka, architektka, novinárka. Svojrázna spoveď alebo hlasné uvažovanie o problémoch bežného života z hľadiska skúseností dnešných štyridsiatničok (ale aj štyridsiatnikov) je príležitosťou na bilancovanie úspechov i prehier, sformulovanie základných právd a istôt. Mužov možno zaujme, aký je vlastne mužský údel v stratégii žien, paradoxne získajú triezvejší pohľad na súčasnú ženu, majú príležitosť konfrontovať ho s vlastnými skúsenosťami. Ak sa zdá, že mužský aspekt je len prímesou realizmu v ženskej citovej kalkulácii, mierny ironický nadhľad autorky toto podozrenie vyvracia. H. Dvoŕáková dáva vzťahu muž -žena širší rozmer: nejde len o osobné vzťahy, manželské a milenecké skúsenosti a s tým spojené výhry a prehry, ale aj o zobrazenie dosahu tohto vzťahu na život jednotlivca v širších a závažnejších spoločenských súvislostiach. Priznanie hrdiniek a hrdinov jej prózy smeruje k hľadaniu zmysluplnosti činov, k ujasneniu stupnice hodnôt v živote človeka, a preto nebolo len núdzové, ale ako nejeden čitateľ usúdi, aj nevyhnutné z hľadiska ďalšej ľudskej perspektívy.