Na konci síl

„Bolo v ňom čosi nezničiteľné . . ." vraví jedna postava o kapitánovi Whalleym, hlavnom hrdinovi tejto Conradovej knihy. Tieto slová akoby nás uvádzali priam doprostred zápasu; zápasu v časoch, keď vládla tiesnivá ťarcha biedy na mori aj na súši, keď človeka zrážal ponižujúci tvrdý zápas o chlieb.
Tvrdý život námorného kapitána, ktorý zostarel pri kormidle, je sám osebe zaujímavý a otriasajúci, aj keď ho nedramatizujú neobyčajné dobrodružstvá. Conradovo dielko „Na konci síl" je stíšené do polohy utrpenia a zápasu, do jednoduchosti a prostoty života toho, kto už dožíva v ťažkej robote s jediným ideálom v hasnúcom zraku: zabezpečiť svojej jedinej milovanej dcére lepší život. Whalley je už starý a takmer slepý, hoci ešte vždy stojí na kapitánskom mostíku. Jeho zrakom je verný malajský kormidelník, druh v poctivom zápase o chlieb. Keby nebolo bývalo chamtivého Massyho, majiteľa lode, bol by azda pokojne dokončil aj svoju poslednú plavbu pred odchodom na odpočinok. Ale ľudská chamtivosť sa nezastaví pred ničím, ani pred úmyselným stroskotaním lode, na ktorej hynie aj kapitán Whalley, akoby dobrovoľne odchádzal z tohto života pre svoju nepoškvrnenú statočnosť. Conradovo dielko, písané neobyčajne jednoducho, ale pritom psychologicky mocne, je takto až pomníkom človeku, v ktorom bolo naozaj čosi nezničiteľné.