Mahambetov šíp

Stepné diaľavy. Akoby ich príroda stvorila len na to, aby človek spoznal voľnosť, lásku a chrabrosť. Nebol to však dar, ktorý robil život pohodlným. Step mala za suseda púšť a deťom dávala do vena krutosť páliaceho slnka i nemilosrdného mrazu. No ľudia ani slobodu nedostávajú ako dar. Aj kazašský národ si ju musel vybojovať. Po stáročia sa brániť proti cudzím nepriateľom a v tvrdých skúškach spoznať dejinnú pravdu, že niet rovnakej slobody pre bohatých a chudobných.

Kazašský spisovateľ Anuar Alimžanov si vybral z histórie svojho národa jednu kapitolu zo začiatku druhej tretiny minulého storočia. Do neveľkej historickej fresky pretavil pohnuté osudy básnika Mahambeta a jeho priateľov, ktorí sa pustili do nerovného boja so svojím chánom. Alimžanov nepíše veľkú epopeju, akou je dielo Muchtara Auezova o Abajovi, ktoré už na Slovensku vyšlo. Sústreďuje sa dramatický nerv udalosti cez osudy ľudí, rozpráva príbeh, kde láska, radosť, tragédia a žiaľ žijú ako susedia, ktorí sa oddávna usídlili na kazašskej zemi. A nič nie je vopred určené, každý sa musí sám rozhodnúť, kde sa v boji postaví, či bude schopný vymeniť pohodlný život dvorného básnika za biedu tuláka v nekonečných stepiach, za život štvanca, pero za meč.

Alimžanov sa nemusí dať unášať etnografickými podrobnosťami, aby sme pocítili osobitú atmosféru života kazašského národa. A uvedomili si, koľko neznámych stránok pred nami skrývajú osudy národov Strednej Ázie. Aké skreslené vládnu neraz názory o ich minulosti, ako málo sa vie o tom, ako prišli k pravde revolúcie.

S kazašským spisovateľom Anuarom Alimžanovom sa zoznamujeme po prvý raz. No nie je to autor v zahraničí neznámy. Román Mahambetov šíp uverejnili roku 1969, keď mal autor za sebou takmer pätnásť rokov literárnej práce.

V literatúre sa uviedol roku 1950 svojou prvou črtou ako mladý autor s bezprostrednými životnými skúsenosťami. Roku 1957 vyšli jeho práce po prvý raz knižne. Prózy Karavána ide k slnku a Belasé hory dosiali literárne ceny v Kazašskej SSR a novelu Pamiatka z Olrary odmenili cenou D. Nehrua.

Alimžanov veľa cestoval po Európe, Ázii a Afrike. Táto životná skúsenosť sa prejavila nielen v látke jeho viacerých kníh, ale aj v celom charaktere jeho umeleckého výrazu. Mahambetov šíp preto otvára jednu z nových stránok súčasnej kazašskej literatúry.