Leotina záhrada

Pre Leotu bývala jej záhrada útočiskom, miestom oddychu a svätyňou, v ktorej sa obracala k Bohu. Vždy žiarila farbami a prinášala hojnosť úrody. Teraz má Leota osemdesiatštyri rokov, je osamelá a záhrada je v ruinách. Jej celoživotné úsilie zmieriť sa so svojimi dospelými deťmi vyšlo úplne nazmar. Deti nevedeli a vôbec nemali záujem pochopiť jej tiché obete. A predsa boh do jej života prináša nečakané zmeny.