Kto seje vietor

Román nadväzuje na predchádzajúci diel „Zhasnuté svetlá“. V samom strede dramatického deja stoja veľmi rušné politické a spoločenské udalosti začiatkom 40. rokov, ktoré zasiahli do vedomia slovenského národa, ovplyvnili jeho zmýšľanie a vývinové cesty. Urban na bohatých faktoch odráža reakciu ľudských vrstiev a, čo je najdôležitejšie, preniká do zákulisia, do politickej kuchyne, odkiaľ vychádzajú reformy a plány do budúceho obrazu sveta. Veľmi zaujímavý dej zapĺňa politikmi rozmanitej orientácie a významu, vojakmi, novinármi, umelcami, obchodníkmi s tovarom i ľudským šťastím, podvodníkmi, väzňami a napokon partizánskymi bojovníkmi, ktorí nesú povstaleckú fakľu slobody po celom Slovensku. Na niekoľkých desiatkach postáv s komickou i vážnou úlohou vytvára autor veľmi zaujímavú konfrontáciu názorov, jedinečnú drámu osudov, kde sa ukazuje, aká malicherná je osobná pravda pred nepodkupnou pravdou všeobecnou. Táto konfrontácia nadobúda na mnohých miestach aj charakter vážnej diskusie o základných a mravných otázkach, o živote a smrti, o prítomnosti a budúcnosti jedinca, začleneného do veľkého národného celku a do spoločenstva ostatných európskych národov. Autor písal román so zanietením pre pravdu a s veľkou dramatickou erudíciou. Drámy jednotlivých postáv narastajú tu do veľkých rozmerov a cez ohnivú katarziu prechádzajú k smrti alebo do života. Román v mnohých majstrovsky písaných kapitolách pripomína robustného prozaika, ktorý suverénne ovláda tému a zjednocuje ju zákonom umeleckej harmónie s vážnou myšlienkou o víťaznej pravde a neúprosnej logike dejín.