Krívajúci veľkomožný, Čudáci

Dvoma románmi z predrevolučného obdobia sa autor uviedol ako letopisec šľachty, jej duchovného i hospodárskeho úpadku. V najlepších tradíciách kritického realizmu dokresľuje poslednú stránku dejín šľachtických statkárov, na rozdiel od súčasníkov bez nostalgických tónov. Vidí, že táto spoločenská vrstva stratila životné sily i šľachetné ciele, a preto ojedinelé pokusy jej predstaviteľov nájsť východisko sa končia neúspešne, až nezmyselne. Najmä keď stará spoločnosť im už nemôže poskytnúť nijaký ideál. Hľadá síce kladného hrdinu. no bez poškvrny sa mu podarí uchrániť iba lásku. Len ľúbostný príbeh od začiatku do konca preniká poézia mravnej čistoty. Preto vzápätí prechádza ku kritike banálneho života starých šľachtiteľských hniezd na Volge a pod jeho perom ožíva originálny svet čudákov a veľkomožných v celej veľkoleposti typov odchádzajúcej nevoľníckej epochy.