Krádež

Ktoré obdobie v živote ľudskom je najťažšie? Odpovedí by sa našlo veľa a nejedna by sa prikláňala k tomu, že veru staroba. A predsa mnohí moderní autori, poznajúci taje ľudskej duše — už či je to Salinger, Rochefortová a toľkí iní — akoby boli toho názoru, že najviac ťažkostí má človek vo veku, keď už nie je ani dieťa a ešte nie je dospelý, slovom, v puberte. Podobný názor vyslovuje i ASTAFIEV vo svojej KRÁDEŽI. Deti, o ktorých píše, to majú zvlášť ťažké — vyrastajú v sirotinci a sú pozbierané zovšadiaľ, n:ektoré i zo zločineckých brlohov. Vyrastajú v ďalekom mestečku za polárnym kruhom v neľahkom období pred druhou svetovou vojnou. Ich problémy sú trochu svojráznejšie než problémy obyčajných detí — veď aj ich životné okolnosti sú netypické, ale boj malého človiečika so sebou samým, boj cynizmu a svedomia je zrejme všeobecne platný bez ohľadu na čas a miesto, ba aj na okolnosti. A tento vnútorný boj pätnásťročného hrdinu stvárnil Astafiev neobyčajne pôsobivo, v neposlednej miere preto, že má vo svojej umeleckej palete popri hlbokých tónoch tragiky i jemný poprašok humoru, popri ostrých tónoch bystrých postrehov i nežný pastel lyrických vízií. No napriek širokej škále tvárnych prostriedkov sa Astafiev prísne drží historickej reality, svoj príbeh umiestňuje do presného času a priestoru, poskytujúc nám takto popri všetkom ostatnom akýsi umelecký dokument o živote za polárnym kruhom, o jeho rytme, podmienenom nezvyčajnými okolnosťami i nezvyčajnou prírodou. I z tejto stránky bude kniha, autora u nás zatiaľ neznámeho, pre čitateľa príjemným prekvapením.