Kóma

Ambrosia oklamali pomaly sa zatvárajúce dvere
na dvor, ale nie nadlho. V prenasledovaní bol
skúsený a vedel veľmi dobre, aký má Susan pred
ním náskok. Keď vybehol na dvor, ihneď pochopil,
že s ním Susan vybabrala. Musela ho oklamať, lebo
tu nablízku neboli nijaké dvere, ktorými by sa mohla
vrátiť späť do budovy.
Ambrosio sa vrútil naspäť cez otvorené dvere.
Boli tu iba dve ďalšie možné cesty. Vybral si
najbližšie dvere a rozbehol sa po chodbe.
Susan vošla do suterénnej chodby, spájajúcej
internát s budovou anatómie. Bola presvedčená, že je
v bezpečí. Chodba pokračovala dvadsaťpäť až tridsať
metrov rovno, potom sa zakrúcala doľava a strácala
sa v diaľke. Susan bežala najrýchlejšie, ako vládala.
Chodba bola pomerne dobre osvetlená žiarovkami
s mrežovitými krytmi.
Na konci chodby sa načiahla za kľučkou na dverách
núdzového východu a otvorila ich. Keď cez ne prešla,
zasiahol ju závan vzduchu. Uvedomila si, že to
môže znamenať iba jedno, a zachvátil ju pocit
strašnej úzkosti. V tej istej chvíli ako ona musel
dakto otvoriť dvere na opačnom konci chodby!
Potom začula ťažké kroky utekajúceho muža.