John Reed

John Reed, Američan z bohatej rodiny, absolvent aristokratickej Harvardskej univerzity, jeden z najlepšie platených novinárov na svete, ktorého čakala oslnivá žurnalistická kariéra — a zástanca štrajkujúcich textilných robotníkov v Patersone či coloradských baníkov, zúrivý odporca vojny v Mexiku i prvej svetovej, priateľ ruskej revolúcie, spoluzakladateľ Komunistickej strany USA, člen Výkonného výboru Kominterny. Takým zložitým vývinom prešiel za svojho krátkeho, no legendárneho života John Reed. Nevybral si pohodlnú a vyšliapanú cestu, pre svoje názory sa rozišiel so spoločenskou vrstvou, z ktorej pochádzal, odklonili sa od neho priatelia aj rodina, no so zaťatou nezlomnosťou kráčal vpred. Svoje pero nadaného novinára dal plne do služieb ubiedených, utláčaných, vykorisťovaných. Sympatizoval s povstaním mexických peónov a obdivoval ľudového vodcu a národného hrdinu Pancha Villu, za čo sa v amerických vládnucich kruhoch stretol s rozhorčením a nepochopením. Svojimi vášnivými článkami a reportážami odhaľoval pravú tvár kapitalizmu a záujmy biznismanov na vojne. Reed patril medzi najlepších vojnových korešpondentov a využil každú príležitosť, aby bojoval proti imperialistickej vojne. A znova sa pre svoje presvedčenie stretol iba s urážkami, ohováraniami a prenasledovaním. Jasnozrivo predvídal, že revolučný kvas v Rusku prerastie do čohosi nevídaného, čo zmení svet — do proletárskej revolúcie. Osobne sa zúčastnil na petrohradských revolučných udalostiach a pôsobivo ich vykreslil v dokumentárnej knihe Desať dní, ktoré otriasli svetom. Povedať pravdu o Rusku Amerike i celému svetu — to bol jeho cieľ. A preň nešetril času ani energie, v dňoch vypätej aktivity nemyslel na svoje chatrné zdravie, ba akoby provokoval osud, pracoval bez oddychu. Bol to týfus, ktorý ho napokon premohol a prerušil jeho slová. Odprevádzala ho celá Moskva s červenými zástavami, aby mu vzdala hold ako revolucionárovi, proletárskemu spisovateľovi a vzácnemu človeku.