Jama

Kuprinov román Jama je ojedinelý pokus hovoriť o prostitúcii a verejných domoch bez mnohoznačných úsmevov a pikantných narážok.

Kuprin vidí v prostitúcii ešte strašnejší zjav, ako je vojna a mor. Strašné nie sú vôbec hlučné reči o obchode so ženským mäsom, o bielych otrokyniach, o prostitúcii ako o zhubnom nádore veľkomiest a tak ďalej a tak ďalej. Nie, strašné sú všedné, každodenné maličkosti, tie vecné, obchodné vzťahy, tá tisícročná náuka milostného remesla, ten prozaický život, ktorý sa ustaľoval po stáročia. V tých nenápadných maličkostiach sa načisto rozplývajú také city ako urážka, poníženie, hanba. Ostáva holé remeslo, kontrakt, zmluva, takmer čestný obchod na úrovni dákeho koloniálu. Chápete páni, hrozné je práve to, že to v nikom nevyvoláva hrôzu.