Ja, Picasso

K bohatej literatúre venovanej dielu a životu Pabla Picassa pribudla aj biografia francúzskeho románopisca Jacqua Perryho Ja, Picasso (1982). Je to fiktívna Picassova spoveď, ktorej Perry ponechal autentickosť, picassovský rozlet i šarm a aj dávku sebakritickosti. Picasso nás sprevádza celým svojím umeleckým vývinom, od samých začiatkov, ešte ovplyvnených impresionizmom, cez obdobie nesúce sa v znamení Avignonských slečien, obrazu z roku 1907, ktorý znamenal prelom nielen v jeho tvorbe, ale vo výtvarnom umení vôbec, až po vrcholné tvorivé obdobie. Picassovo dielo takisto ako jeho osobnosť je úzko späté so všetkými protirečeniami 20. storočia. Z nich umelec vyťažil deformáciu a dekompozíciu, ktoré zmenili tvár moderného umenia. Tak ako nás Picasso vpúšťa do svojej dielne, keď nám rozpráva o svojej umeleckej metóde a o vzniku viacerých svojich obrazov, vpúšťa nás bez zábran aj do svojho najintímnejšieho života, pričom nezakrýva svoje chyby, nebojí sa hovoriť o sebe otvorene. Veľmi živo a zaujímavo napísaná biografia prerastá do životopisu spoločenského a kultúrneho diania z čias, keď sa na ňom Picasso aktívne zúčastňoval.