Generál mŕtvej armády

Pozornosť svetovej literárnej verejnosti v posledných rokoch upútal súčasný albánsky prozaik Ismail Kadare (1934), ktorého román Generál mŕtvej armády bol preložený do tridsiatich jazykov. Hoci je fabula diela zasadená do určitého historického rámca (2. svetová vojna) a vymedzená udalosťami týkajúcimi sa bytia a nebytia albánskeho národa, poetické a filozofické hodnoty tejto prózy majú univerzálny charakter. 20 rokov po porážke Talianov v albánsku prichádza Taliansky generál, poverený prevozom telesných pozostatkov svojich krajanov do vlasti, hľadať v sprievode vojenského kňaza na základe presných zoznamov hrobov padlých vojakov. Generál sa pri plnení tohto poslania na „pochode smrti“, umocnenom rámcom nevľúdnej jesennej prírody, krok za krokom sa stretáva so zločinmi, ktoré popáchali fašistický vojaci. Keďže si čoraz väčšmi uvedomuje všadeprítomnosť smrti, začína sa v ňom pomaly odohrávať vnútorný prerod.