Farba vraždy a iné

Farba vraždy, Muž, ktorý zavraždil sám seba, Hráči a hra. Dnes sedemdesiatročný autor Julian Symons si pred vojnou získal meno ako editor časopisu mladej britskej poézie a toho času široká škála jeho tvorby — od literárnej a sociálnej kritiky, biografií literárnych osobností, eseji a literatúry faktu — obsahuje aj mnohé detektivky. Niektorí kritici tvrdia, že je v súčasnosti najlepším žijúcim anglickým autorom detektívnych románov, spomínajú v spojení s ním Evelyna Waugha, čo je samo osebe nemalou chválou a poukazuje na autorov zmysel pre humor, svojou schopnosťou psychologickej kresby pripomína zasa Patriciu Hígh-smithovú.
Julian Symons je originálny a nekonvenčný.Jeho nový prístup k detektívke spočíva práve na schopnosti psychologického ponoru. V podstate sa uňho nevyskytuje konvenčná schéma záhadného zločinu, ktorý postupne úspešne vyrieši povolaný detektív. Namiesto toho sa autor sústreďuje na samotného zločinca, ktorého psychickú rovnováhu zločin narušuje, mení ho, robí z neho iného človeka — a tak sa nakoniec zločinec stáva obeťou vlastného činu. Ako literárna motivácia je to originálne a pôsobivé, a moderná psychológia a kriminológia v podstate túto tézu potvrdzujú.
Romány Juliana Symon-sa patria nepochybné k najlepším svojho druhu. Hodnotný myšlienkový obsah a náročnosť na literárne spracovanie, ku ktorému sa navyše druží autorov zmysel pre absurditu určitých situácií, zmysel pre iróniu, ktorá sa skrýva vo veciach i v osudoch, zaručujú milovníkom náročnej detektívnej literatúry prvotriedne čítanie.