Drozdajka

Anotácia

Ani v záverečnej časti trilógie Hry o život nie je autorka Suzanne Collinsová k svojej hrdinke milosrdná. Naopak, Katniss Everdeenová prežíva najťažšie obdobie svojho života. Hoci z Hier štvrťstoročia ako-tak vyviazla so zdravou kožou a mama so sestrou sú v bezpečí, jej starosti sa ešte neskončili. Sídlo zrovnalo so zemou Dvanásty obvod, zahynuli tisíce ľudí. Katniss pripisuje vinu za ich smrť sebe. Peeta Mellark, jej partner z Hier, zostal v rukách nepriateľov, ktorí ho kruto mučia. Na čelo odboja sa postavil Trinásty obvod, aj keď len donedávna sa o jeho existencii takmer nič nevedelo.
Vojna prináša obete na obidvoch stranách, rozdiely medzi dobrom a zlom sa čoraz viac stierajú. Víťazstvo sa síce prikláňa na stranu rebelov, no koniec je stále v nedohľadne. Krviprelievanie môže zastaviť iba Katniss. Ak chce zachrániť Peetu, zabrániť ďalšiemu mareniu životov, poraziť Sídlo a nenávideného prezidenta Snowa, musí sa znova chopiť roly drozdajky. Opäť zisťuje, že o svojom osude nerozhoduje sama, ale do istej miery sa stáva nástrojom v mocenskom súboji. Ešte stále nevyriešila dilemu, ktorému z dvoch najbližších priateľov patria jej city...

Z anglického originálu The Hunger Games 3 Mockingjay (Scholastic, New York 2010) preložil Michal Jedinák. Verše prebásnila Jana Kantorová-Báliková.

Ukážka z textu

Keď ustupujem od pekárne, do niečoho narazím, stratím rovnováhu a zadkom dopadnem na kus kovu zohriateho od slnka. Pokúšam sa prísť na to, čo to mohlo byť, a potom si spomeniem, ako dal nedávno Thread upraviť námestie. Pribudli na ňom kláty, praniere... a toto sú zvyšky šibenice. Je to zlé, veľmi zlé. Myseľ mi zaplavia obrazy, ktoré ma mučia vo dne aj v noci. Predstava, ako Peetu týrajú – topia, pália, režú, púšťajú mu do tela elektrinu, mrzačia ho a bijú – v snahe vytiahnuť z neho informácie o vzbure, ktoré nemá. Tuho privriem oči a usilujem sa mu na vzdialenosť stoviek kilometrov poslať myšlienky, telepaticky ho ubezpečiť, že v tom nie je sám. Lenže to nie je pravda. Peeta je sám a ja mu nemám ako pomôcť.
Rozbehnem sa preč z námestia k jedinému miestu, ktoré nezničili plamene. Miniem trosky starostovho domu, kde bývala moja priateľka Madge. O nej ani o jej rodine neviem nič. Vzali ich vďaka postaveniu jej otca do Sídla, alebo ich ponechali napospas ohňu? Okolo mňa sa rozvíri popol, lemom sukne si zakryjem ústa. Nebojím sa, že vdýchnem dusivý popol, skôr ma desí predstava, z koho by mohol pochádzať.
Tráva je spálená a popolavý sneh napadal aj tu, ale dvanásť domov v štvrti víťazov zostalo nepoškodených. Vbehnem do obydlia, v ktorom som prežila posledný rok, zaplesnem za sebou dvere a opriem sa o ne chrbtom. Vnútro domu vyzerá byť nedotknuté. Je tam čisto a desivé ticho. Prečo som sa vrátila do Dvanásteho obvodu? Ako mi táto návšteva pomôže nájsť odpoveď na otázku, pred ktorou niet úniku?
„Čo si počnem?“ zašepkám do prázdna. Naozaj to neviem.