Dersu Uzala

Dersu Uzala (rus. Дерсу Узала) je kniha ruského prieskumníka a spisovateľa Vladimira K. Arsenieva z roku 1923. Je založená na skutočných udalostiach, ktoré prežil kapitán Arseniev ako vojenský zememerač so svojimi spolupracovníkmi pri mapovaní východosibírskej tajgy v oblasti rieky Ussuri. Tam sa spriatelil s domorodým lovcom menom Dersu Uzala, ktorý ich sprevádzal a aj zachránil život. Dersu bol príslušníkom pôvodného národa Nanajcov. Celý život prežil v sibírskej tajge, bol výborný stopár a lovec. V súčasnosti má Dersu Uzala v osade Korfovskij pamätník[1] a je po ňom pomenovaná planétka 4142 Dersu-Uzala. Dej sa odohráva v rokoch 1902-1908.
V roku 1902 mapovala zememeračská skupina vedená kapitánom Arsenievom povodie rieky Ussuri. Pri putovaní sa stretli s domorodým lovcom, ktorému ponúkli, aby im robil sprievodcu. Dersu Uzala (nar. okolo roku 1850) im viackrát zachránil život a medzi ním a kapitánom vzniklo veľké priateľstvo, Arseniev ho opisuje ako vynikajúceho človeka. V roku 1907, keď Dersu zostarol a zhoršil sa mu zrak, ho Arseniev zobral k sebe domov do Chabarovska. Dersu Uzala však nechápal život v meste a nemohol si zvyknúť na život medzi štyrmi stenami. Preto sa v roku 1908 vyberá pešo z Chabarovska do svojej tajgy k rieke Ussuri...