Čudný spáč

Ladislav Ballek prinajmenšom od Južnej pošty (1974) až po Čudného spáča koncipuje umeleckú kroniku nášho vývoja v posledných štyroch - piatich desaťročiach. Nie ako kroniku politických dejín, ale ako históriu individuálnych ľudských osudov, prirodzene spätých s okolnosťami, v ktorých žijeme, alebo sme žili. V Čudnom spáčovi dospieva k obdobiu možno najťažšiemu: sedemdesiatym a osemdesiatym rokom, k obdobiu, ktoré sme si už zvykli označiť slovom "stagnácia", ale ktoré je pre nás späté najmä s inými označeniami - "konsolidácia a normalizácia" po tzv. krízovom období rokov 1968 - 69. Autor toto obdobie na konkrétnom osude architekta Stana Marka posudzuje ako hlbokú a nevyliečiteľnú traumu, ktorá paralyzuje tvorivé intelektuálne schopnosti, ktorá deformuje spoločenské aj intímne vzťahy ľudí, láme prirodzenú väzbu k národnej minulosti, ale deformuje aj najzákladnejšie medziľudské vzťahy, konkrétne v románe vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Je to kniha o našom osude v zlých rokoch, vyjde možno už v lepších.. Chceli by sme len pripomenúť, že do tlače ju dávame v novembri 1989 a autor na nej pracoval niekoľko rokov...