Bázeň a chvenie

S odstupom necelých dvoch rokov po Zvodcoch denníka predstavujeme Bázeň a chvenie, ďaľšie závažné dielo z tvorby dánskeho filozofa Søren Kierkegarda (1813 - 1855). Autor ju vydal pod pseudonymom Johannes de Silentio v roku 1843, takmer paralelne s knihami Buď - alebo a Opakovanie.
Bázeň a chvenie býva označované ako "najúprimnejšie", "najradikálnejšie" dielo dánskeho filozofa. Niektorí ho pokladajú za klúč k jeho mysleniu, iní za pokus vymaniť sa z intenzívneho komplexu viny pôsobeného rozchodom s milovanou Reginou. Pripomeňme, že titul knižky prevzatý z Listu Filipanom 2,12: "A preto, moji milovaní (...) s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči."
Kieerkegard bližšie vymedzuje pojem viery, pričom vychádza z otázky, či možno účelovo suspendovať etiku. Z biblickej knihy Genezis si ako dejové a myšlienkové pozadie vyberá príbeh Abraháma, ktorý má na Boží pokyn obetovať syna Izáka. Ide však zároveň o výsostne subjektívne dielo, ktoré sa sémanticky odvíja i na rovine vnútornej drámy tohto geniálneho mysliteľa.
Kierkegaard ako "osobitný druh básnika a mysliteľa" chcel verejne, svojimi spismi, "ešte raz a pokiaľ možno subjektívnejšie prečítať pratext individuáknych pomerov, ľudskej existencie, starý známy a odovzdaný otcami." Tak to vyjadril sám, keď koncom leta 1851 bilancoval svoju tvorbu.