Tisíckrát dopichaná ihličím mäkko kreslí úbočia

(Personálna bibliografia / Básne z pozostalosti)

Titul vyšiel v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV.

Knihou Tisíckrát dopichaná ihličím mäkko kreslí úbočia si Ústav svetovej literatúry SAV a vydavateľstvo MilaniuM pripomínajú osobnosť a dielo poprednej slovenskej poetky Viery Prokešovej, ktorá zomrela v posledný deň roku 2008. Okrem článkov A. Bžocha a M. Richtera a štúdie J. Zambora kniha prináša neuzavretý cyklus básní z Prokešovej pozostalosti (Eva) a personálnu bibliografiu, vypracovanú V. Čejkovou.



Ukážka z poézie Viery Prokešovej:

Meno

Meno na náhrobku
je vôbec moje? Teraz
sa mi mená chvejú vo vlasoch
ako dych z cudzích úst,
nič už nezostalo moje,
hoci som nikdy nebola
celistvejšie vaša.

Nado mnou

Nado mnou hebký kŕdeľ
osamelých ľalií, vedľa mňa,
pri mne? Priestor sa mi zlieva
do voskového kruhu, odkiaľ
nevykročím, ale na všetkých blízkych
znova dovidím.