Francúzska suita (ZHAŇA zuzana kamenicka na FB)

Tragický osud Irène Némirovskej a nezvyčajný údel jej posledného nedokončeného románu Francúzska suita právom budí pozornosť. No treba povedať, že ani keby nebolo týchto okolností, román samotný je výnimočným dielom, ktoré prebudí v človeku širokú paletu citov a pocitov. Najprv ho šokujú reakcie ľudí rozličných spoločenských vrstiev – iste, vypäté situácie prinášajú nečakané, no možno prirodzené odozvy, dojmú ho osudy jednotlivcov i celej spoločnosti, užasne nad farebnou freskou krajiny, ľudí, zvierat, nálad, obrazov, vôní a zvukov, ktorú spisovateľka naniesla istou rukou, nikoho pritom nešetrila a nikomu nenadŕžala.

Autorka koncipovala román ako hudobný opus o piatich častiach, stihla však napísať iba prvé dve. Búrka opisuje bezhlavý útek Parížanov z mesta, všeobecnú paniku, vzájomnú nevraživosť, ohromenie, sklamanie, strach z prichádzajúcich Nemcov, ústup zvyškov francúzskej armády. Irène Némirovsky majstrovsky vyjadrila všeobecný chaos a zmätok, ktorý všade zavládol. Druhá časť Dolce líči príchod nemeckej jednotky do malého francúzskeho mestečka, počiatočnú nedôveru, postupné zbližovanie miestnych s okupantmi, príbeh má aj svojho Rómea a Júliu a ich láska je rovnako nemožná a zakázaná ako láska shakespearovských hrdinov.

V závere knihy sú ako bonus pripojené osobné poznámky Irène Némirovskej a korešpondencia – listy autorky, jej manžela, vydavateľa a rôznych rodinných priateľov. Dokumenty vypovedajú o enormnom, no márnom úsilí všetkých zainteresovaných zachrániť autorku a jej rodinu. Knihu uzatvára doslov mladej slovenskej vydavateľky Ane Ostrihoňovej, ktorý podrobnejšie hovorí o osude nadanej spisovateľky a jej výnimočného diela.

Irène Némirovsky zažiarila ako literárny objav roku 2004. Ešte nikdy sa v histórii Francúzska nestalo, aby autor posmrtne získal cenu Prix Renaudot, ale Irène Nemirovskej sa to podarilo. Jej dcéra Denise ponúkla z jej pozostalosti na vydanie román Francúzska suita, ktorý sa stal bestsellerom a bol preložený do mnohých jazykov.

Autorka sa v románe zamerala na rok 1940 a hromadný exodus Francúzov z Paríža. Prostredníctvom protagonistov úteku zachytáva celú paletu ľudských reakcií a myšlienok v napätej, zmätenej a často životu nebezpečnej situácii. V čase mieru by títo ľudia nikdy neprišli do kontaktu, ale vojna ignorovala nielen zemepisné, ale aj spoločenské hranice. V tom biednom a nespočetnom dave nebolo nič ľudské, podobal sa stádu na bezhlavom úteku. Vytratila sa kresťanská dobročinnosť i miernosť nadobudnutá stáročiami civilizácie, všetko opadlo ako zbytočné ozdoby a na povrch vyplávala prázdna a bezcitná duša.

Autorka opisuje autentické zážitky, mnohí z utečencov ani nevedeli, prečo utekajú, lebo celé Francúzsko horelo a nebezpečenstvo číhalo všade. Nenadržiava ani Nemcom, ani Francúzom, opisuje len to, čo skutočne zažila.