Inventúra

Autobiografia, v ktorej Andrej Hryc bilancuje svoj život, ale aj konanie ľudí, ktorých stretol a ktorí o týchto udalostiach nemajú odvahu hovoriť.

...Albright Bednárik Biľak Budaj Clooney Čarnogurský De Niro Dubček Don Quijote Ďurianová Ďurkovský Ďurovčík Dvorský Dzurinda Džugašvili Eichler Fialová Fico Flašík Fruni Goebbels Gottwald Hammel Haršányiová Haščák Havel Huba Hudek Hudec Husák Chmel Chudík Jakubisko Jarjabek Kaliňák Kňažko Kočner Kostka Kroner Kukan Kukura Labuda Lenin Leško Lexa Maďarič Machaj Majský Mečiar Mika Mikloš Mikloško Müller Paštéka Pinochet Piško Pišťanek Polívka Presley Radičová Rapoš Rezeš Rolincová Rozin Rusko Satinský Schuster Sitek Spielberg Steinhübel Studenková Traubner TWIST Valko Vášáryová Vondráčková Wojtyła...

To je iba niekoľko zo 740 mien, ktoré Andrejovi Hrycovi stáli za to, aby im venoval miesto vo svojej pravdivej a pre niekoho aj riadne štipľavej autobiografii nazvanej Inventúra.

Autor v úvode knihy hovorí:„Je veľa ľudí, ktorých v tejto knihe spomeniem, no napriek tomu, že keď ich občas stretávam na ulici alebo pri rôznych spoločenských príležitostiach, nestoja mi ani za ten pohľad. Z rôznych príčin nimi pohŕdam, vlastne by mi nemali stáť ani za zmienku, možno by som sa mohol a aj mal povzniesť nad ich úbohú existenciu, ale ako inak si s nimi vyrovnať účty?... Ja chcem hovoriť.“

Spomienky z mladosti, prvé lásky, angažmán na Novej scéne, ale aj nevyšetrená smrť otca. Susedské spolunažívanie s komunistami, rozlúčka s VPN a odchod z HZDS. Neuveriteľný príbeh Rádia Twist, legendárna nahrávka telefonátu medzi ministrom vnútra Ľ. Hudekom a I. Lexom o únose prezidentovho syna – to všetko odhaľuje Inventúra, osobné a zároveň verejné zúčtovanie doložené dobovými dokumentmi a autentickými fotografiami.

Knihu písal Andy Hryc dva roky a z pôvodne útlej knižočky je dielo s 57 kapitolami.

Andrej Hryc nám tým odkazuje, že sa máme naozaj na čo tešiť. Vraj to je divoká jazda po ostrí noža.

Nikdy som si nedával servítku pred ústa, všade a za každých okolností som vždy priamo hovoril, čo si myslím. Narobil som si tým, samozrejme, armádu nepriateľov. Všetci tí „opatrní“, ktorí si neradi pálili prsty a báli sa povedať, čo si naozaj myslia, nenávideli vo mne vlastnú zbabelosť, všetci tí, ktorých sa moje otvorené slová dotkli, podaktorí, ktorým som nechtiac (ale aj úmyselne) vliezol do kapusty, ku mne nikdy neprejavovali nejaké zvláštne sympatie, skôr naopak. Nie sú mojimi fanúšikmi ani sa nimi nikdy nestanú. Nuž, aké ohľady? Pripúšťam, že som vo svojich hodnoteniach niekedy príkry, nekompromisný a tam, kde to bolo potrebné, aj vulgárny. Taký som.

Andrej Hryc