Nočný tieň (1)

Magický svet, ktorý vo svojom románe vytvorila americká autorka Andrea Cremerová, je krásny, ale aj nebezpečný. Má nemenné, prísne zákony a život sa odnepamäti riadi podľa nich. Dobro a zlo však zvádzajú nikdy sa nekončiaci boj. Ale čo ak sa svet Strážcov, bájnych bytostí, napoly ľudí, napoly vlkov, prepletie s osudmi obyčajných ľudí?

Keď sedemnásťročná stredoškoláčka Calla nájde v horách ťažko zraneného chlapca, ešte netuší, ako dramaticky sa zmení jej doterajší život, odohrávajúci sa vo dvoch podobách – zvieracej a ľudskej. Mladého dobrodruha Shaya zachráni pred istou smrťou a poruší tak zákony vlastného spoločenstva. Shay je nielen výzvou pre jej srdce zadané nádejnému budúcemu vodcovi spriatelenej svorky vlkolakov, ale aj veľkou záhadou. Ako jediný človek sa z neznámych dôvodov teší privilegovanému postaveniu a ochrane oboch svoriek, čo sa majú v krátkom čase spojiť sobášom Cally a Rena. Iba najbližšia priateľka Bryn a brat Ansel aj vďaka vzájomne sa rozvíjajúcemu ľúbostnému vzťahu šípia, čo sa odohráva v Callinom vnútri a prečo sa jej postoj k prísnym zásadám Ochrancov a Strážcov začína meniť. Callina napínavá výprava do zakázanej jaskyne, kde sa skrýva jeden z kľúčov poznania jej vlastnej minulosti, a krvavý rituál ako súčasť nadchádzajúceho sobášneho obradu prinášajú rozuzlenie, čo odstráni všetky pochybnosti. Calla si musí vybrať...

Rozhodne sa počúvnuť hlas svojho srdca a riskovať, že stratí všetko? Obetuje hoci aj život pre zakázanú lásku, alebo sa radšej podriadi predurčenému osudu?

Z anglického originálu Night Shade (Philome Books, A Division of Penguin Readers Group, The Penguin Group, USA) preložila Diana Ghaniová.

Ukážka z textu

Shayova stolička sa váľala po zemi a Ren pritískal Shaya k lavici. Nepočula som, čo mu vraví, videla som len, že rýchlo pohybuje perami. Dvaja študenti, čo pracovali so Shayom, sa krčili pri zemi, len aby si ich Ren nevšimol. S rovnakou hrôzou však hľadeli aj na Shaya; všimli si jeho silu a vycítili nebezpečné zviera, čo sa v ňom skrývalo. Pochopili. Ak niečo rýchlo neurobím, čoskoro pochopia aj ostatní.
Slečna Forisová stála pri katedre, stuhnutá od strachu. Rukou si zakrývala ústa a vypliešťala oči na bojisko uprostred laboratória. Z triedy vybehlo niekoľko študentov. Ochrancovia si vymieňali ustarostené pohľady, nakláňali sa ponad lavice a niečo si šepkali.
Rozbehla som sa k Shayovej lavici. Keď som si uvedomila, ako málo chýba, aby sa Ren celkom prestal ovládať, vyrazilo mi dych. Tmavosivý vlk sa okolo neho vznášal ako aura. Ren držal Shaya za plecia, tlačil ho na lavicu a ceril naňho zaostrené tesáky. Shay zaťal Renovi prsty do ramien; nepôsobil vystrašene, len rozzúrene. Vznášala sa nad ním jeho vlčia podoba. Zadržala som dych v nádeji, že Rena zaslepuje zlosť a nevšimne si to. Každú chvíľu sa mohli obaja premeniť na vlky a roztrhať sa na kusy.