V znamení raka

Podkladom pre napísanie tohto románu bola autorovi stará kronika o jednom z najukrutnejších moldavských vladárov a o láske dvoch mladých ľudí, ktorých rozdelila priepasť znepriatelených rodov. Okolo tejto ľúbostnej zápletky rozvíja sa pred našimi očami široký obraz mravov a zvykov 17. storočia, obraz nešťastného Moldavska, gniaveného tureckými dobyvateľmi i domácimi zemepánmi. Rozprávačské umenie spisovateľovo uplatnilo sa tu v plnej miere. Akoby bol chcel čo najväčšmi zostať verný štýlu kronikárovmu, nezabieha nikde do opisnosti a lyrických odbočení, rozpráva triezvo, drží sa úzkostlivo deja — a výsledkom je dojímavá legenda, tragická, jemne snovaná povesť. Autor sa v nej zámerne vyhol konštrukcii moderného románu, jeho viacko ľajnosti príbehov, záľube v odbočeniach a úvahách. Jeho reč je vyrovnaná a prísne organizovaná, no pritom aj tu nie bez onoho príznačného autorovho lyrického podtónu, ktorý si tak neodolateľne podmaňuje čitateľa. Autorov Alecu a Catrina pripomenú nám nevdojak dve nezabudnuteľné postavy svetovej drámy: Shakespearovho Romea a Júliu. Nie neprávom. I keď pod inou oblohou a v iných časoch, i keď nie v presnej obmene, ich dráma bola rovnaká. A v rumunskom rúchu, veríme, našli si tiež svojho zvrchovaného majstra.