Šachový automat (beletria)

Viedeň, 1770. Na zámku Schönbrunn sa koná premiéra budiaca rozruch dokonca aj v časoch osvietenstva: dvorný radca Wolfgang z Kempelenu prezentuje pred očami cisárovnej Márie Terézie svoj najnovší vynález, automat hrajúci šach. Následne v Bratislave vystavená senzácia sa čoskoro stane najobľúbenejším výstavným predmetom v Uhorsku.

To, čo habsburgský dvor vyhlási za najväčší vynález storočia, však nie je nič iné ako znamenitý podvod: mozgom automatu je človek – Tibor, Talian trpasličieho vzrastu, riadi „šachového Turka“ zvnútra. Dosiaľ vylúčený zo spoločnosti, vychutnáva si v cudzej koži uznanie mužov a obdiv žien.

Pretože pre rokokovú spoločnosť je Kempelenov výtvor z dreva a kovu objektom potešenia a mechanickým túžobným želaním súčasne.

Sen sa však zmení na nočnú moru, keď v prítomnosti „Turka“ príde za mysterióznych okolností o život krásna aristokratka. Android sa stane cieľom špionáže, cirkevnej štvanice a šľachtických intríg – a Tibor musí prerásť sám seba, aby nezanikol spolu so šachovým automatom.